Medzinárodná vesmírna stanica: Rozdiel medzi revíziami

d
odkaz fix.
(do sekcie Život na palube upravený text od Masleyka, obrázky)
d (odkaz fix.)
 
'''Medzinárodná vesmírna stanica''' je spoločný projekt piatich [[kozmická agentúra|kozmických agentúr]]:
* [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] ([[Spojené štáty americké]])
* [[Ruská kozmická agentúra]] ([[Rusko]])
* [[Japonská kozmická agentúra]] ([[Japonsko]])
* [[Európska kozmická agentúra|Európska kozmická agentúra (ESA)]] (projektu sa zúčastnilo 10 z jej členov; nepodieľajú sa: [[Rakúsko]], [[Spojené kráľovstvo]], [[Írsko]], [[Portugalsko]] a [[Fínsko]]; [[Grécko]] a [[Luxembursko]], pretože vstúpili do ESA neskôr).
 
[[Brazilska kozmická agentúra]] ([[Brazília]]) sa zúčastňuje na základe zvláštneho kontraktu s [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]]. [[Talianska kozmická agentúra]] má podobne oddelené zmluvy pre rôzne aktivity, ktoré nerobí v rámci úloh ESA pre ISS (ktorej je [[Taliansko]] tiež plným účastníkom).
 
Dopravu na stanicu a späť až do ukončenia ich prevádzky zabezpečovali hlavne americké [[kozmický raketoplán|raketoplány]], ruské transportné pilotované kozmické lode [[Sojuz (kozmická loď)|Sojuz]] a automatické nákladné kozmické lode [[Progress (kozmická loď)|Progress]]. Následkom [[havária raketoplánu Columbia|havárie Columbie]] bola ďalšia výstavba obmedzená a plánovaná konfigurácia stanice sa mierne pozmenila. Od r. 2012 sa do procesu dopravy materiálu a zásob zapojila aj súkromná spoločnosť [[SpaceX]] prostredníctvom lode [[Dragon (kozmická loď)|Dragon]].
 
== Účel ==
Na základe pôvodného Memoranda medzi [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] a [[Ruská kozmická agentúra|ruskou kozmickou agentúrou]] je účel stanice charakterizovaný ako [[laboratórium]], [[observatórium]] a špecializovaná dielňa vo vesmíre. V r. 2010 bol tento základný koncept rozšírený o aktivity komerčného, diplomatického a náučného charakteru. Zvažuje sa aj (zatiaľ presne nešpecifikovaná) podpora pre budúce misie na [[Mesiac]], [[Mars]] či [[asteroid]]y. ISS poskytuje možnosť testovania vesmírnych plavidiel pre dlhodobé lety na Mesiac alebo na Mars v relatívnom bezpečí nízkej obežnej dráhy. Takto získavame skúsenosti v obsluhe, opravách a výmenách na obežnej dráhe. Tieto aktivity budú kľúčové pri obsluhe kozmických lodí ďalej od Zeme a minimalizujú sa tak riziká takýchto operácií.
 
Malé nepilotované kozmické lode síce ponúkajú možnosť [[stav beztiaže|nulovej gravitácie]] a vystavenie sa vesmíru, ale stanica vytvára dlhodobé prostredie pre výskum. ISS je ľahko prístupná, čím zjednodušuje jednotlivé experimenty a odbúrava potrebu samostatných štartov pre vykonávanie experimentov. Široká paleta skúmaných oblastí zahŕňa [[astrobiológia|astrobiológiu]], [[astronómia|astronómiu]], výskum človeka vrátane vesmírnej medicíny a života, fyzikálne vedy, materiálové vedy, [[vesmírne počasie]] a [[meteorológia|meteorológiu]]. Vedci na Zemi majú prístup k dátam posádky a môžu upravovať a spúšťať experimenty. Posádky so 6 členmi sa menia v expedíciách po niekoľkých mesiacoch, čo poskytuje zhruba 160 pracovných hodín na člena posádky.
 
== Cena ==
Medzinárodná vesmírna stanica je bezpochyby najdrahším samostatným projektom v ľudskej histórii. Náklady na stavbu a prevádzku dosahujú astronomických 150 miliárd dolárov (odhad pri kurze doláru v r. 2010). Najväčší diel znáša [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] (72.4 miliárd), potom nasledujú [[Ruská kozmická agentúra]] (12 miliárd), [[Japonská kozmická agentúra]] a [[Európska kozmická agentúra|Európska kozmická agentúra (ESA)]] (zhodne po 5 miliardách) a [[Kanadská kozmická agentúra]] (približne 2 miliardy). Je nutné prirátať aj cenu všetkých letov [[kozmický raketoplán|raketoplánov]], pričom každý jednotlivý let stál 1,4 miliardy (spolu teda viac ako 50 miliárd dolárov).
 
Ak zrátame celkový počet strávených hodín všetkých posádok na stanici, dospejeme k číslu 20 tisíc. Po prepočte na celkové náklady teda vychádza každý deň pobytu kozmonauta na stanici približne 7,5 milióna dolárov.