Mariner 2: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 46 bajtov ,  pred 6 rokmi
d
odkaz fix.
(Odkaz na súbor Mariner_2_in_space.jpg bol nahradený odkazom Mariner_2.jpg.)
d (odkaz fix.)
 
== Konštrukcia sondy ==
Sondu postavila [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] [[Jet Propulsion Laboratory]] (JPL), Pasadena, CA (USA) pre NASA Headquarters, Office of Space Science and Applications (OSSA), [[Washington (D.C.)|Washington]] (USA). Je to trojosovo stabilizovaná [[planetárna sonda]] určená na prieskum Venuše. Jej základ tvorí teleso v tvare šesťbokého [[hranol]]a s priemerom {{m|1.04|m}} a výškou {{m|0.36|m}}, ktoré obsahuje 6 paliet z [[horčík]]a. Na nich sú okrem iného umiestnené elektronické zariadenia pre vedecké experimenty, telekomunikačné a navigačné prístroje, riadenie napájania, [[akumulátor]]y vrátane dobíjacieho zariadenia, riadiaci systém [[raketový motor|raketových motorov]] a nádrže s tlakovým plynom. Zhora je k základni pripevnený priehradový stožiar v tvare štíhleho [[ihlan]]u, na ktorom sú pripevnené vedecké prístroje. Výška sondy vrátane stožiaru je {{m|3.66|m}}. Na protiľahlých stranách základného šesťstenu sú umiestnené dva panely [[solárny panel|slnečných batérií]]. K základnému telesu je taktiež pripojená veľká smerová [[anténa]] presahujúca pod vlastnú sondu.
 
Rozpätie slnečných batérii činí {{m|5.05|m}}. Jeden panel slnečných batérii má rozmer 1,83x{{m|0.76|m}}, druhý 1,52x{{m|0.76|m}}, pričom je predĺžený o {{cm|31|m}} nástavcom z dacronu, tak aby bol vyrovnaný tlak slnečného žiarenia na obe polovice sondy. Získaná [[elektrická energia]] napája zariadenia sondy buď priamo alebo dobíja AgZn akumulátorové batérie s kapacitou 1000 [[Watthodina|Wh]]. Batérie boli používané v dobe pred roztvorením slnečných panelov, v období, kedy neboli slnečné panely osvetlené, a v období špičkového odberu prúdu. Telekomunikačné zariadenie tvorí vysielač s výkonom 3W vysielajúci nepretržite telemetrické údaje, veľká smerová parabolická anténa, valcová všesmerová anténa na vrchu prístrojového stožiaru a dve antény na koncoch slnečných panelov. Korekcie dráhy boli vykonávané raketovým motorom s ťahom 225 [[Newton (jednotka)|N]]. Orientáciu udržiavali s presnosťou ±1° trysky na stlačený [[dusík]]. Na navigačné účely sa využívalo Slnko a Zem. Tepelnú reguláciu zaisťovala pasívna tepelná ochrana a pohyblivé žalúzie.