Apollo (kozmická loď): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 87.197.0.129 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Eryn Blaireová
d odkaz fix.
Riadok 1:
[[Súbor:Apollo Spacecraft diagram.jpg|right|thumb|400px|Kozmická loď Apollo pri lete pred prestavbou lode: Lunárny modul, servisný modul a veliteľský modul.]]
'''Apollo''' je názov kozmickej lode, vyvinutej v rámci [[program Apollo|programu Apollo]], ktorého cieľom, ktorý deklaroval prezident [[John Fitzgerald Kennedy]], bolo pristátie ľudí na [[Mesiac]]i pred rokom [[1970]] a ich bezpečný návrat na [[Zem]].
 
Riadok 14:
=== Servisný modul ===
Servisný modul SM (Service Module) má tvar [[valec (geometria)|valca]] dlhého približne {{m|6.71|m}} s priemerom {{m|3.61|m}}. Šiestimi hliníkovými priečkami je rozdelený na 6 sekcií, z ktorých 2 obsahujú nádrže na okysličovadlo a 2 palivo pre motor servisného modulu. V ostatných častiach sa nachádzajú palivové články a nádrže na kyslík, [[vodík]] a [[dusík]]. Motor servisného modulu označovaný ako SPS dokázal vyvinúť ťah 91,2 kN a zaisťoval všetky kritické manévre: navedenie na [[obežná dráha|obežnú dráhu]] okolo Mesiaca, opustenie obežnej dráhy Mesiaca a väčšie korekcie dráhy. Servisný modul niesol tiež väčšinu trysiek systému RCS ('''R'''eactive '''C'''ontrol '''S'''ystem), ktoré zaručovali stabilizáciu a orientáciu lode.
[[Súbor:5927 NASA.jpg|right|thumb|Lunárny modul]]
=== Lunárny modul ===
Lunárny modul je jediná časť vesmírnej lode Apollo, ktorá sa dostala až na povrch Mesiaca. Má výšku {{m|7.6|m}}, maximálny priemer 3,73 metra a štartovaciu hmotnosť približne {{kg|14500}}. Skladá sa z dvoch častí, z pristávacieho a štartovacieho stupňa. Pri štarte z povrchu mesiaca sa vesmírna loď rozdelí a pristávací stupeň zostane na povrchu. Pristávacia časť má 4 "nohy". Štartovací stupeň tvorí pretlaková kabína a prístrojový úsek. Vo vlastnej pilotnej kabíne sa nachádzajú palubné prístroje, [[počítač]]e, [[klimatizačné zariadenie]], systém zásobovánia [[elektrická energia|elektrickou energiou]], kryt štartovacieho motoru a po stranách nádrže pohonných hmôt. V prístrojovom úseku sú nádrže s [[hélium|héliom]] pre tlakovanie pohonného systému a nádrže s kyslíkom a [[voda|vodou]]. Voda slúži na pitie, ale aj na chladenie a v prípade núdze aj na hasenie požiaru. V pristávacom module sa nenachádzali žiadne kreslá pre posádku, astronauti pri všetkých manévroch stáli. Na prestup posádky medzi veliteľským a lunárnym modulom počas letu slúži prielez v strope tlakovej kabíny. Druhý, štvorcový prielez slúžiaci na výstup na mesačný povrch, je na dne pretlakovej kabíny. Pretlaková kabína má 3 okná, dve po stranách hlavnej palubnej dosky, tretie, stretávacie, nad hlavou veliteľa. Komunikačný systém tvoria dva vysielače a dva prijímače pracujúce v pásme S.
Riadok 30:
=== Raketa Saturn V ===
{{hlavný článok|Saturn V}}
Saturn V sa skladal z troch stupňov a prístrojovej časti, ktoré boli vyvinuté a dodané rôznymi dodávateľmi [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]]. Zaujímave je, že v súčasnosti je vlastníkom všetkých troch dodávateľov firma [[Boeing]] a to vďaka rôznym zlúčeniam a prebratiam. Všetky tri stupne používali aj malý motor na tuhé palivo, ktorý pomáhal oddeľovať stupne počas letu a zaisťoval, že kvapalné palivá boli na správnom mieste pred tankovaním do púmp. V prípade, že prerušenie letu vyžadovalo deštrukciu rakety, príslušný pracovník vyslal povel na odpálenie výbušnín pripevnených na vonkajšom povrchu rakety. Signál mal najprv zastaviť prívod paliva a oxidačného činidla a zamedziť miešaniu obidvoch látok a po odhodení [[Apollo (kozmická loď)#Štartový únikový systém|únikovej veže]] mohli rozbušky bezpečne vybuchnúť.
 
Niekoľko hodín po urýchlení lode na dráhu k Mesiacu posádka musela uskutočniť tzv. prestavbu lode: Veliteľský a servisný modul (CSM) oddelený od tretieho stupňa, otočený o 180 stupňov a pripojený k Lunárnemu modulu, ktorý bol počas štartu uložený pod ním. CSM a LM sa potom oddelili od tretieho stupňa. Tretí stupeň so zvyškom paliva zmenil trajektóriu a jeho osud bol rôzny – väčšinou skončil na obežnej dráhe okolo [[Slnko|Slnka]].