Kambodža: Rozdiel medzi revíziami

V roku [[1970]] sa do čela krajiny dostala proamerická vláda, vedená generálom Lon Nolom, ktorý mal s kráľom značne problematické vzťahy. Keď začiatkom januára 1970 kráľ [[Norodom Sihanuk|Sihanuk]] odletel do Francúzska na liečenie, došlo postupne k ďalšiemu vyhroteniu vzťahov, ktoré rýchlo smerovalo k prevratu. Dňa [[11. marec|11. marca]] [[1970]] (o i. v čase plánovanej Sihanukovej cesty z Francúzska do [[ČeskoslovenskáČesko-slovenská socialistická republika|ČSSR]]) boli najskôr davom zdemolované obe vietnamské ambasády v krajine v reakcii na rozsiahlu prítomnosť a vojenské operácie vietnamských jednotiek [[Viet Minh|Vietminhu]] a prokomunistického Partizánskeho [[Národný front oslobodenia Južného Vietnamu|Vietkongu]] v Kambodži. Dňa 17. marca 1970 obe komory parlamentu a vláda prijali rozhodnutie o zbavení [[Norodom Sihanuk|Norodoma Sihanuka]] funkcie hlavy štátu. Dňa 9. septembra 1970 potom generál [[Lon Nol]] vyhlásil v Kambodži "Kmérsku republiku", kde prevzal funkciu hlavy štátu. Výkonným premiérom sa stal ambiciózny [[Sirik Matak]] podporovaný USA. Po rozpustení parlamentu 10. marca 1972 prebehli v krajine 4. júna 1972 voľby.

Kráľ Norodom Sihanuk, ktorý v priebehu viac ako šiestich desaťročí poväčšinou stál včele krajiny či už ako kráľ, predseda vlády či prezident, v roku 2004 pre chatrné zdravie abdikoval a 15. októbra [[2012]] vo veku nedožitých 90 rokov zomrel v Číne, kde sa liečil. Novým panovníkom bol [[14. október|14. októbra]] [[2004]] vybraný (v Kambodži nie je trón automaticky dedičný) Sihanukov mladší syn [[Norodom Sihamoni]], ktorý okrem iného hovorí plynule česky, pretože dlhé roky študoval v Prahe a žil trinásť rokov v ČeskoslovenskuČesko-Slovensku. Štát sa dodnes dostáva z problémov, kriminalita je bežnou súčasťou každodenného života.

== ČeskoslovenskoČesko-Slovensko - kambodžské vzťahy ==

Po získaní nezávislosti Kambodže v roku [[1953]] došlo k dynamickému rozvoju vzájomných vzťahov. Diplomatické vzťahy boli nadviazané v roku [[1956]]. Dochádzalo k početným výmenám vládnych delegácií, ČeskoslovenskoČesko-Slovensko poskytovalo Kambodži bezplatnú hospodársku pomoc a výhodné dlhodobé úvery. Vláde princa Sihanuka dodávalo aj vojenský materiál. V 60. rokoch začal v ČSSR študovať Sihanukov syn Sihamoni (dnešný kráľ).

Komunistická vláda v Prahe spočiatku udržiavala formálne diplomatické styky s vojenskou vládou generála Lon Nola. Ponechala tiež otvorené svoje veľvyslanectvo v Kambodži, odvolala však veľvyslanca ČSSR a úroveň nášho veľvyslanectva znížila na úroveň chargé d'affaires. Vláda ČSSR paralelne udržiavala aj styky s kráľom Norodomom Sihanukom, zástupcom pôvodnej vlády a Jednotného národného frontu Kambodže (JNFK), usadenej v Číne. Tú de facto uznala dňa [[4. máj]]a [[1970]] blahoprajným telegramom predsedu Národného frontu Evžena Erbana, ktorý bol určený k udržiavaniu formálnych vzťahov s JNFK. Zástupcovia JNFK dokonca s podporou ČĽR obsadili aj budovu veľvyslanectva v Prahe a udržiavali ju pod svojou okupáciou od 10. do 31. augusta 1970, kedy budovu pod tlakom československýchčesko-slovenských úradov, avšak dobrovoľne, opustili. Oficiálne vláda ČSSR Lon Nolovu vládu nikdy neuznala a v októbri 1973 pripravila návrh na uznanie exilovej vlády Jednotného národného frontu Kambodže (JNFK) kráľa [[Norodom Sihanuk|Sihanuka]], uzavretí veľvyslanectva ČSSR v [[Phnom Pénh|Phnompenhe]] a ukončení činnosti veľvyslanectva Kmérskej republiky v Prahe.

Po dobu krutovlády Červených Kmérov neudržovala ČSSR žiadny diplomatický styk s Kambodžou. Vzájomné vzťahy boli na mŕtvom bode, aj keď v apríli 1976 (výročie prevzatia moci Červenými Kmérmi) patrila československáčesko-slovenská vláda medzi asi dvadsiatku krajín sveta, ktoré zaslali prostredníctvom svojich úradov v Pekingu (s Phnom Penh v tej dobe už neexistovalo poštové ani telegrafické spojenie) Demokratickej Kambodži blahoprajný telegram. Brutalita Červených Kmérov nebola v normalizačnom ČeskoslovenskuČesko-Slovensku diskutovanou témou. Podľa dostupných archívnych informácií sa ňou nezaoberala ani československáčesko-slovenská tajná služba. Ani československíčesko-slovenskí disidenti, ktorí nemali prístup k relevantným informáciám, sa k situácii v Kambodži nijako nevyjadrovali.

Keď v januári 1979 Vietnam oslobodil Kambodžu od Červených Kmérov a moci sa ujal provietnamsky orientovaný Kambodžský jednotný front národnej spásy, komunistické ČeskoslovenskoČesko-Slovensko jej vládu okamžite uznalo. Pretože Kambodža bola ekonomicky rozvrátená, spolupráca sa sústreďovala predovšetkým na obnovu závodov, vybudovaných s československoučesko-slovenskou pomocou, ale aj pomoc ČSSR v oblasti zdravotníctva, školstva a kultúry. V pozadí týchto aktivít stáli politické zámery komunistického bloku, presadzované aj za cenu ekonomických strát.

Po roku 1989 sa v ČeskoslovenskuČesko-Slovensku namiesto internacionálnej pomoci objavili požiadavky spolupráce na princípoch vzájomnej výhodnosti. To posunulo československočesko-slovensko-kambodžskú ekonomickú, obchodnú aj kultúrnu spoluprácu na nízku úroveň, aj vzhľadom k problematickej politicko-ekonomickej situácii v Kambodži, aj pre nezáujem našich subjektov.