Štefan Lux: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Wodlify (diskusia | príspevky)
Wodlify (diskusia | príspevky)
formulácia, rozšírenie, preklepy
Riadok 11:
|}}
 
'''Štefan Lux''' (* [[4. november]] [[1888]], [[Malacky]] - † [[3. júl]] [[1936]], [[Ženeva]]) bol slovenský [[novinár]], [[herec]], [[režisér]] a [[spisovateľ]] [[Židia (etnikum)|židovského]] pôvodu, ktorý za snahou poukázať na blížiace sa nebezpečenstvo zo strany [[Nacistické Nemecko|nacistického Nemecka]] spáchal dňa [[3. júla]] [[1936]] samovraždu pred generálnym zasadnutím [[Spoločnosť národov|Spoločnosti národov]] v [[Ženeva|Ženeve]]. Potom, čo kričal "C'est le dernier coup" ("Toto je posledný úder") sa zastrelil revolverom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url=http://www.michaeloren.com/articles/the_rescuer.htm. | titul = The Rescuer – A Race Against Death: Peter Bergson, America, and the Holocaust by David S. Wyman and Rafael Medoff | autor = Michael B. Oren | editori = ''[[The New Republic]]'' | dátum vydania = 21. október 2002 | dátum prístupu = 9.7.2007 | dostupnosť2 = archivované | url2 = http://web.archive.org/web/20070609150752/http://www.michaeloren.com/articles/the_rescuer.htm}}</ref>
 
== Život ==
Riadok 20:
 
=== Boj proti antisemitizmu ===
Po nástupe [[Hitler|Hitlera]] k moci sa Lux prvýkrát stretáva s [[Nacizmus|nacistickou]] [[Antisemitizmus|antisemitistickou]] neznášalivosťou v roku [[1933]], kedy mu hitlerovskí fanatici vnikajú do bytu a rozbíjajú všetok nábytok. Lux sa rozhodne utiecť so ženou a malým synom Albertom do [[Praha|Prahy]]. Tu zakladá miestne divadlo, celkovo sa mu však nedarí a rodina žije v stiesnených pomeroch. V tomto období rozvíja najmä svoju publicistickú kariéru a ako dopisovateľ rozhlasu a mnohých časopisovperiodík sa svojimi politicými článkami snaží vyzvať na boj proti [[Antisemitizmus|antisemitizmu]], a upozorniť na všeobecnú pasivitu voči [[Nacistické Nemecko|nacistickému Nemecku]]. Ako aktívny publicista získava novinársky preukaz a je českými médiami vyslaný na blížiace sa zasadnutie [[Spoločnosť národov|Spoločnosti národov]] do [[Ženeva|Ženevy]].
 
== Samovražda ==
 
=== Príchod a posledná korešpondencia ===
Novinár Štefan Lux prichádza do [[Ženeva|Ženevy]] so silným presvedčením poukázať pred [[Spoločnosť národov|Spoločnosťou národov]] na agresivitu [[Nacistické Nemecko|nacistického Nemecka]] a vyzvať k zásadným krokom, nie však rovno takým [[Radikálny|radikálnym]] činom ako je [[Suicídium|suicídium]]. Po pobyte v [[Ženeva|Ženeve]] a uvedomení si vedomej [[Pasivita|pasivity]] mocností sa však u Luxa kryštalizuje myšlienka protestnej samovraždy. Ako sám píše v liste svojmu priateľovi Arturovi Hellerovi: ''Prišiel som do Ženevy, aby som podnikol nejakú konkrétnu akciu, od ktorej som si sľuboval oslabenie Tretej ríše. Moja akcia stroskotala predovšetkým pre tú príšerne impotentnú, opatrnícku a apatickú atmosféru tu v Ženeve... A tak som sa rozhodol inak. Na najbližšej plenárnej schôdzi Spoločnosti národov chcem vyvolať veľký rozruch tým, že sa na schôdzi zastrelím. Potrebné zosilňujúce okolnosti, listy význačným osobnostiam, sú pripravené. Azda sa mi podarí týmto trochu náhlym činom vyvolať šok v tejto strašidelnej spoločnosti.'' Jeho samovražda je výsledkom presvedčenia, nie skratové neuvedomelé konanie, čo je podložené obavami v ďaľších statiach spometutej korešpondencie: ''Neviem, či ma v poslednej chvíli neopustí odvaha, pretože sa bojím, celkom biedne sa bojím smrti. A bojím sa o svoju ženu a chlapca... Moja žena, s ktorou žijem 14 rokov v najharmonickejšej zhode, je úplne nepripravená.'' V nasledujúcich riadkoch taktiež Lux prosí priateľa, aby sa po jeho smrti ujal jeho ženy a syna. Vo svojich posledných vetách zdôvodňuje rozhodnutie o samovražde slovami: ''Mimoriadne nebezpečenstvo dáva právo na mimoriadne opatrenia... Chcem vrúcne veriť, že sa stane div a že smrť sotva známeho malého spisovateľa, neznámeho vojaka života, rozšíri trochu jasna a pravdy''
 
=== Priebeh ===
V piatok, [[3. júla]] [[1936]], prichádza Lux s ostatnými svetovými novinármi na plenárne zasadnutie [[Spoločnosť národov|Spoločnosti národov]]. Ku svojmu činu sa odhodláva pri reči [[Španielsko|španielskeho]] delegáta. V tomto momente Lux vyskočí na tribúnu, pred seba si položí svoju aktovku s napísanými listami, na predsedajúceho [[Belgicko|belgického]] ministerprezidenta Van Zeelanda zakričí slová "C'est le dernier coup" ("Toto je posledný úder") a na znepokojenie pléna si strieľa revolverom do hrude.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url=http://www.michaeloren.com/articles/the_rescuer.htm. | titul = The Rescuer – A Race Against Death: Peter Bergson, America, and the Holocaust by David S. Wyman and Rafael Medoff | autor = Michael B. Oren | editori = ''[[The New Republic]]'' | dátum vydania = 21. október 2002 | dátum prístupu = 9.7.2007 | dostupnosť2 = archivované | url2 = http://web.archive.org/web/20070609150752/http://www.michaeloren.com/articles/the_rescuer.htm}}</ref> V sále sa rozpúta krik a panika, zasadanie je zrušené a okolo Luxa sa zbiehajú spriatelení novinári. V [[Agónia|agónií]] ležiaci pod tribúnou ešte naposledy hovorí so svojími známymi a po prevoze do nemocnice po pár hodinách zomiera. Po pitve sa v jeho hrudníku našli dve guľky, jedna však ako pozostatok zo zranenia z vojny. Jeho pomník sa nachádza na cintoríne na ženevskom predmestí s úctivým nápisom „Martyr d' Israel - il s'est immole pour protester contre l'intolerance des hommes“ (Mučenník Izraela - obetoval sa na protest proti ľudskej neznášanlivosti).
 
== Ohlasy svetových médií ==
 
'''Slovenské zvesti'''
''Minulý týždeň v piatok, v okamžiku, keď na schôdzi Spoločnosti národov predkladá sa reč španielskeho delegáta, vyskočil pod tribúnou istý neznámy človek, vzkríkol čosi nesrozumiteľného na predsedajúceho belgického ministerprezidenta Van Zeelanda a strelil sa z revolveru do pľúc. Novinár Štefan Lux - ako sa pozdejšie zistila totožnosť samovraha - nebol ihneď mŕtvy, ťažko zranený ležal pod tribúnou a v smrteľnej agónií vybavoval jedno-druhé so svojimi známymi, ktorí ho mohli obklopiť, lebo zasadanie bolo prirodzene ihneď zrušené. Onedlho však ťažkému zraneniu, ktoré si spôsobil výstrelom z revolveru do pŕs, podľahol. Pred smrťou napísal niekoľko dopisov, mimo iné anglickému kráľovi, ministrovi zahraničia Edenovi a niekoľkým veľkým anglickým časopisom. Obsah týchto listov nie je ešte známy: ba hovorí sa, že niektoré listy (menovite list anglickému kráľovi) sa ztratily.
...
Štefan Lux bol v piatok pochovaný. A nad čerstvým jeho hrobom treba azda povedať, že ak nevznikne vo svete mohútne hnutie, znamenajúce hrádzu pikľom barbarstva a vojenných podpaľačov, ak svet bude musieť mať spoľahnutie len na takú Spoločnosť národov, aká je dnes, stane sa ona dostaveníčkom samovrahov z celého sveta; ľudí, ktorí vášnivo chcú pokoj, slobodu a kľudné súžitie národov, ale ztratili vieru v Spoločnosť národov, ako v zábezpeku týchto svojich ideálov. A budú chodiť umierať k tejto svojej sklamanej nádeji a k sklamanej nádeji ľudstva.
 
 
== Diela ==