Mária (matka Ježiša): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d formulácia |
|||
Riadok 9:
== Mária v Novom zákone ==
[[Súbor:El Greco 058.jpg|left|thumb|
Podľa spisov [[Nový zákon|Nového zákona]] [[žid]]ovka Mária bývala v [[Nazaret]]e so svojimi rodičmi, keď sa zasnúbila s Jozefom. Obidvaja pochádzali z rodokmeňa židovského kráľa Dávida. Krátko nato sa jej zjavil [[Gabriel (anjel)|archanjel Gabriel]] a pozdravil ju slovami, ktoré sa stali základom modlitby používanej dodnes medzi vyznávačmi mariánskeho [[kult]]u: „''Zdravas, milosti plná, Pán s tebou.''” ([[Evanjelium podľa Lukáša|Lukáš 1, 28]]<ref>Lk 1,28 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Lk%201,28 svatepismo.sk])</ref>). (Slovo Pán v evanjeliách sa zväčša interpretuje ako Boh). Anjel jej potom oznámil, že sa stane matkou prisľúbeného [[Mesiáš]]a, napriek tomu, že bola panna. Mária sa podrobila Božej vôli slovami: „''Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.''” (Lukáš 1, 38<ref>Lk 1,38 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Lk%201,38 svatepismo.sk])</ref>) Následne sa Mária vydala na ďalekú cestu, navštíviť svoju tehotnú príbuznú Alžbetu, ktorá žila so svojim manželom Zachariášom. Hneď ako vošla do ich domu a pozdravila Alžbetu, tá jej vzdala úctu ako matke svojho Pána a Mária jej odpovedala chválospevom na Pána známym ako [[Magnifikat]]. (Lukáš 1, 46 - 55<ref>Lk 1,46-55 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Lk%201,46-55 svatepismo.sk])</ref>) Po troch mesiacoch sa Mária vrátila domov do Nazaretu. Jej snúbencovi Jozefovi sa zjavil vo sne anjel, ktorý mu oznámil, že „''…to, čo je v nej splodené, je zo Svätého Ducha.''” (Mat1,20<ref>Mt 1,20 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Mt%201,20 svatepismo.sk])</ref>). Jozef si ju preto vzal k sebe, napriek tomu, že bola tehotná.
Riadok 24:
=== Matka Božia (Bohorodička) ===
V [[Nový zákon|Novom zákone]] sa tento titul nevyskytuje. V cirkvi sa začína používať od 3. storočia. Už sv. [[Gregor Naziánsky]] († [[390]]) v ňom vidí skúšobný kameň kresťanskej viery: „''Kto neprijme svätú Máriu za Božiu rodičku, je odlúčený od Boha''”. V roku [[428]] proti pojmu Bohorodička (po grécky Θεοτόκος - ''Theotokos'') vystúpil [[Nestorius]], patriarcha [[Konštantínopol]]a. Nešlo pritom vlastne o Máriu, ale o Krista. Nestórius a jeho stúpenci tvrdili, že Máriu nemožno nazývať Božou Matkou, lebo je len matkou ľudskej prirodzenosti Ježiša, čiže nie je Bohorodička (Theotokos), ale Kristorodička (Χριστοτόκος - Christotokos). Boh nemôže byť zrodený. Nestóriovo učenie viedlo k tvrdeniu, že Ježiš mal dve úplne odlišné prirodzenosti: božskú a ľudskú, ktoré zostávali vedľa seba a zachovávali si svoje vlastnosti. Sv. [[Cyril Alexandrijský]], patriarcha [[Alexandria|Alexandrie]], protestoval proti takémuto chápaniu Ježiša, lebo popieralo jednotu Boha a človeka v osobe Krista. Učil, že Mária neporodila takého istého človeka ako iní ľudia, ale Syna Božieho, ktorý sa stal človekom: „''Máme ju nazývať Bohorodičkou? Nepochybne, lebo počala a porodila Boha-Slovo, ktoré sa stalo človekom. Tento titul uznávali všetci pravoverní Otcovia Východu i Západu.''“ Na 3. všeobecnom koncile v [[Efez]]e v roku [[431]] sa mali zaoberať týmto sporom. Koncil sa začal predčasne. Za neprítomnosti
Panna Mária je často označovaná ako Bohorodička (Theotokos) aj v chválospevoch východnej [[Ortodoxná cirkev|pravoslávnej cirkvi]]. Podľa ich viery Mária nie je matkou božstva, ale cez ľudské splodenie je skutočnou matkou syna, ktorý je Bohom. Nie je matkou človeka, ktorý sa spojil s Bohom, ale človeka, ktorý je od prvej chvíle svojho počatia naozaj Bohom. Božie materstvo je najvyššia Máriina milosť, z ktorej plynú všetky jej ostatné výsady. Slávnosť Panny Márie Bohorodičky sa v rímskokatolíckej cirkvi slávi [[1. január]]a. Pomenovanie
Dogmu o Márii ako Bohorodičke prijímajú aj tradičné protestantské cirkvi ([[Anglikánska cirkev|Anglikánska]] a [[Luteranizmus|Luteránska]] cirkev).
Riadok 39:
Argument, ktorý používajú protestanti k tomu, aby dokázali, že Mária žila s Jozefom klasickým manželským životom (a mala s ním aj deti) sú nielen zmienky o Ježišových bratoch, ale aj text z Matúšovho evanjelia 1,24{{--}}25<ref>Mt 1,24-25 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Mt%201,24-25 svatepismo.sk])</ref>. Tam sa píše: [http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Mt+1%2C25 Ale nepoznal ju, kým neporodila syna; a dal mu meno Ježiš.] Nebol to teda pre Jozefa definitívny zákaz manželského života so svojou manželkou, ale len časové obmedzenie. Zmienku o tom, že by Jozef s Máriou nežil manželským životom, v kanonických evanjeliách nenájdeme a evanjeliá apokryfné nie sú z pohľadu cirkví hodnoverné zdroje.
[[Súbor:Tizian 041.jpg|left|thumb|[[Tiziano Vecelli|Tizian]]: [[Nanebovzatie Panny Márie (Tizian)|Nanebovzatie Panny Márie]]]]
=== Nanebovzatie Panny Márie ===
Riadok 55:
Kým protestantské kresťanské cirkvi vidia Máriu skôr ako pasívnu postavu, rímskokatolíci a východné cirkvi vyzdvihujú jej aktívnu účasť na Božom pláne a obracajú sa na ňu ako na príhovorkyňu a ochrankyňu, ktorá sa môže prihovárať u svojho syna Ježiša Krista za ľudí. V týchto kresťanských cirkvách je aj úcta Panny Márie najviac rozšírená. Panne Márii je zasvätených veľa chrámov a takmer v každom chráme a v každej domácnosti veriaceho katolíka alebo príslušníka východnej cirkvi je jej ikona, obraz alebo socha. Počas roka je Panne Márii zasvätených viacero sviatkov, takisto existuje viacero modlitieb, ktorými sa veriaci na ňu obracajú. Najznámejšou z nich je krátka modlitba ''[[Zdravas Mária]]'' (''Raduj sa, Bohorodička''), ktorej text pochádza z oslovenia, ktorým pozdravil Máriu anjel Gabriel pri zvestovaní. V [[Rímskokatolícka cirkev|rímskokatolíckej cirkvi]] je obľúbený [[ruženec]], modlitba, v ktorej sa spája séria viacerých samostatných modlitieb. Sú štyri druhy ruženca, ktoré sa modlia pri rôznych príležitostiach: radostný, bolestný, slávnostný a svetlom prežiarený. Takzvaný desiatok obsahuje modlitbu [[Otče náš]], 10-krát sa opakuje modlitba Zdravas Mária a končí sa modlitbou [[Sláva Otcu]]. Desiatok sa opakuje 5-krát, pričom sa medituje nad tajomstvami života Márie a Ježiša Krista. V [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckej]] a [[Pravoslávna cirkev|pravoslávnej]] cirkvi je obľúbený napríklad [[Akatist]] k presv. Bohorodičke a [[paraklis]]. V sýrskej tradícii sú to rôzne hymnické skladby na česť presv. Bohorodičky.
Panna Mária má aj mnoho titulov, ktoré vyznačujú jej zvláštne postavenie medzi svätými – Madona, Svätá Mária, Požehnaná Panna Mária, po [[angličtina|anglicky]] Our Lady, po [[francúzština|francúzsky]] Notre Dame, po [[španielčina|španielsky]] Nuestra Seňora. Východní kresťania ju
Katolícka aj pravoslávna cirkev jasne odlišuje medzi uctievaním Panny Márie a uctievaním a bohoslužbou, ktorá prináleží iba Bohu. Zdôrazňujú, že Mária nemá božskú prirodzenosť, má iba moc pomôcť ľuďom na základe jej prosieb u Boha. Aj prípadné zázraky, ktoré sa môžu prejaviť vplyvom Máriiných príhovorov sú napokon výsledkom božej lásky a všemohúcnosti. Pojem uctievanie (po anglicky worship) sa používa niektorými teológmi na vyjadrenie oboch foriem uctievania – uctievania Márie aj uctievania Boha. Rímskokatolícka cirkev rozlišuje tri formy vzdávania úcty: tzv. „latria”, patriaca iba Bohu a obyčajne prekladaná ako zbožňovanie, klaňanie sa, uctievanie (po anglicky adoration), tzv. „hyperdulia”, patriaca iba Panne Márii a prekladaná ako uctievanie (po anglicky veneration), potom „protodulia”,ktorá prináleží svätému Jozefovi a napokon tzv. „dulia” prináležiaca ostatným svätým, taktiež prekladaná ako uctievanie (po anglicky veneration). Pravoslávna cirkev rozlišuje medzi uctievaním v zmysle uctievania Boha (worship) a uctievaním svätých (po anglicky veneration), ale neakceptuje akési zvláštne uctievanie prináležiace iba Bohorodičke – Theotokos.
Riadok 62:
=== Vzťah pápeža Jána Pavla II. k Panne Márii ===
Veľkým ctiteľom Panny Márie bol aj pápež [[Ján Pavol II.]], ktorý si na jej počesť do svojho pápežského erbu umiestnil písmeno M a za svoje heslo si zvolil slová ''Totus tuus'' (Celý tvoj). Tieto dve slová vyjadrujú úplnú odovzdanosť Ježišovi prostredníctvom Márie: "Tuus totus ego sum, et omnia mea tua sunt", čo vo voľnom preklade znamená: "Ja som celý tvoj, a všetko, čo mám, ti patrí, (môj drahý Ježišu, prostredníctvom Márie, tvojej svätej Matky)."
Zaujímavou zhodou okolností je skutočnosť, že pokus o atentát na pápeža Jána Pavla II., ktorý spáchal [[Mehmet Ali Agca]] na [[Námestie svätého Petra|námestí sv. Petra]] vo [[Vatikán]]e, sa uskutočnil [[13. máj]]a [[1981]], presne na výročie prvého zjavenia Panny Márie v portugalskej [[Fatima|Fatime]]. Išlo vtedy o jeho kritické chvíle a pápež bojoval v nemocnici o život. Ján Pavol II. nepovažoval dátum spáchania atentátu za náhodu. Bol presvedčený, že pred smrťou ho ochránila Panna Mária. Doslova povedal: „''(Jej) materinská ruka riadila dráhu guľky.''” Ako symbol poďakovania dal umiestniť guľku, ktorá ho zasiahla, do koruny sošky fatimskej Panny Márie a po vyzdravení putoval do Fatimy z vďaky za záchranu života.
Riadok 107:
Úcta k Panne Márii je veľmi rozšírená aj na [[Slovensko|Slovensku]]. Chrámy zasvätené Božej Matke vznikali na našom území najmä po roku [[1250]], teda po odchode [[Tatári|Tatárov]]. Najstarším mariánskym pútnickým miestom na Slovensku je pravdepodobne [[Levoča]], kde korene mariánskeho kultu siahajú až do [[12. storočia]]. Roku [[1247]] bola postavená prvá kaplnka na Olivetskej hore. Najpravdepodobnejšie bola postavená ako prejav vďaky Božej Matke za záchranu mnohých životov pred vpádom Tatárov, ktorí pustošili naše územie a konkrétne i Levoču. Ďalším známymi mariánskymi pútnickými miestami sú [[Staré Hory]] pri [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] a [[Marianka]] pri [[Bratislava|Bratislave]].
V roku [[1253]] [[pápež]] [[Alexander IV. (pápež)|Alexander IV.]] uznal reholu
[[Súbor:Levocski putnici schadzaju z marianskej hory.jpg|thumb|Mariánski pútnici schádzajú po skončení púte z Pútnickej hory v Levoči]]
| |||