Disperzia (elektromagnetické žiarenie): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
TeslaBot (diskusia | príspevky)
d rv. 1 revízie na revíziu 2015-02-19 22:57:26, 89.173.51.5
Wizzo-Bot (diskusia | príspevky)
d nahradenie textu
Riadok 8:
Pre fázovú rýchlosť každého vlnenia, teda aj svetelného, platí vzťah:<math> v= \lambda x f </math> <br />
<math>\lambda</math> je vlnová dĺžka, f frekvencia svetla.<br />
[[frekvencia|Frekvencia]] f vlnenia je daná zdrojom a nezávisí od prostredia, ktorým sa svetlo šíri. [[svetlo|Svetlo]] s rôznymi frekvenciami spôsobuje v [[oko|oku]] subjektívny dojem rozličných farieb.<br />
Pri meraní [[rýchlosť svetla|rýchlosti svetla]] v rôznych prostrediach sa zistilo, že rýchlosť šírenia v danom prostredí závisí od frekvencie svetla teda v = F(f). Tento fyzikálny jav sa volá disperzia svetla.Pretože index lomu je definovaný vzťahom n = c / v, v dôsledku disperzie svetla aj [[index lomu]] daného optického prostredia závisí od frekvencie. Pri prechode bieleho svetla zo vzduchu do skla, lomené svetlo nie je biele, jeho okraje sú sfarbené na červeno a fialovo. Hovoríme, že biele svetlo sa pri lome rozložilo na farebné [[zložka|zložky]]. Najviac sa láme fialové svetlo, najmenej červené. Alfa je rovnaká, beta musí byť rôzny. nč < nf.Pozorovaný jav bude výraznejší, keď biele svetlo necháme dopadať na [[optický hranol]] - vzniká sústava farebných pruhov, čo nazývame [[spektrum]]. V spektre za sebou nasledujú červená oranžová žltá zelená modrá indigová fialová. Biele svetlo je zmesou jednoduchých spektrálnych svetiel, teda zmesou vlnení s rozličnými frekvenciami.<br />Svetlo s jednou frekvenciou nazývame '''monofrekvenčné'''. <br />Vzhľadom na to, že frekvencia svetla sa prechodom rôznymi prostrediami nemení, platí : :<math> f= c / \lambda_0 = v / \lambda </math> <br />
[[vlnová dĺžka|Vlnová dĺžka]] v istom optickom prostredí s indexom lomu n je n-krát menšia ako vlnová dĺžka vo [[vákuum|vákuu]]. n = n(f).<br />
Zložená štruktúra bieleho svetla objasňuje aj farby predmetov. Keď predmet odráža všetky zložky naň dopadajúceho bieleho svetla, javí sa biely. Tráva a listy stromov sú zelené, lebo veľa zložiek bieleho svetla pohlcujú okrem častí najmä v oblasti zelenej. Keď sa na trávu pozeráme cez červené sklo(prepúšťa najmä červené svetlo), budeme ju vidieť takmer čiernu.