Vavro Šrobár: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Krstné meno
Riadok 16:
 
== Životopis ==
Narodil sa v Liskovej v 12-detnej rodine roľníka (otec Štefan Šrobár, matka Mária Šeferová-Dvorská). Bystrý chlapec upútal učiteľov svojim nadaním a otec sa rozhodol dať syna na školy. Študoval na gymnáziách v [[Ružomberok|Ružomberku]],. [[Levoča|Levoči]]Pre národnostné nezhody medzi slovenskými a maďarskými študentmi musel prestúpiť do levočského gymnázia do 8. triedy, v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] ([[1883]]-[[1886]]). Pred maturitami bol kvôli panslavistickej agitácii vylúčený zo všetkých škôl v Uhorsku. Maturoval na gymnáziu v Přerove v roku [[1888]], vďaka pomoci A. Pietra.
 
Po maturite odišiel študovať na Lekársku fakultu Karlovej univerzity do Prahy ([[1888]]-[[1898]]). Tu sa zapojil do práce v spolku [[Detvan (spolok)|Detvan]], kde sa stal vodcom mladej generácie "detvancov". Bol prvým vedúcim interného oddelenia [[Ústredná vojenská nemocnica SNP Ružomberok – fakultná nemocnica|ÚVN]] v [[Ružomberok|Ružomberku]].
Riadok 44:
:''Po mojej reči čítal Kasenda rezolúciu, ktorú shromaždenie nadšene sklamovalo vetu za vetou, bod za bodom. Robotníci vlastne dostali úpravu, aby tropili čo najväčší hluk, aby pozornosť slúžneho bola pripjatá k obecenstvu a nie k predčitateľovi rezolúcie, lebo sme sa obávali, že zarazí prečítanie rezolúcie a že sa nedostane do sveta... Je možno, že slúžny neuvedomil si obsahu rezolúcie, lebo po nočnej lumpačke bol hodne tupý a nepozorný, jeho mozog reagoval len na silné dojmy: na hluk a výkriky zástupu... Pri mojom výsluchu tvrdil, že sa mu zdá, že rezolúcia vôbec nebola čítaná.''<ref>Vavro Šrobár: ''Pamäti z vojny a väzenia'' (1922) s. 188</ref>
 
Uhorské úrady na základe správ zahraničnej tlače začali 29. júna 1918 vyšetrovanie a Šrobára, ako Slováka 14. augusta internovali v Cegléde, kde ošetroval juhoslovanských vojnových zajatcov.
 
Potom, ako po mesiaci požiadal o dovolenku, sa do internačného tábora už nevrátil a 28. októbra 1918 ráno dorazil do Prahy a ako jediný Slovák sa stal účastníkom vyhlásenia Československa. Stal sa členom Revolučného národného zhromaždenia v Prahe a na jeho odporúčanie kooptovali poslancov do Slovenského klubu.