Priemyselná revolúcia: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d odstránenie starej šablóny {{Link FA}} a {{Link GA}} |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 22:
Hromadné využívanie strojov v textilnom priemysle a vznik modernej továrenskej veľkovýroby by nebol možný, keby výrobcovia ostali odkázaní na staré zdroje energie. „Prvý motor feudálnej epochy“, čiže vodné koleso, už nepostačoval. Továrne odkázané na energiu vodného toku sa museli často stavať v odľahlých oblastiach.
Konštruktérom nového zdroja energie, [[parný stroj|parného stroja]], sa stal v roku 1784 [[James Watt]]. Tento stroj pracoval na princípe stlačenej pary. Mal oveľa väčší výkon ako predchádzajúce parné stroje a využíval sa vo fabrikách na pohon, valcovaní zdvíhacích strojov a iných zariadení. Nastal vek pary. Wattov parný stroj odstránil závislosť na vodnej energii, a umožnil tak stavať továrne na miestach s najvhodnejšími podmienkami. Všetky súčiastky parného stroja bolo potrebné zhotoviť z kovu a vyžadovalo sa ich dokonalejšie opracovanie, pretože museli do seba presne zapadať. Preto sa
V Spojenom kráľovstve nastal problém s nedostatkom dreva. Lesy sa tu relatívne rýchlo vytratili. Preto sa kládol veľký význam hľadaniu alternatívnych spôsobov tavenia železa, a to viedlo k uhliu. Už koncom [[17. storočia]] boli povrchové zásoby uhlia prakticky vyčerpané. Pre ďalšie uhlie sa muselo teda viac do hĺbky. Teda až pod hladinu spodnej vody. To zase znamenalo nájsť spôsob ako odčerpávať vodu z baní. Na čerpanie vody z baní sa používal parný stroj postavený [[Thomas Savery|Saverym]] a [[Thomas Newcomen|Newcomenom]] v roku [[1712]]. O tomto stroji sa hovorilo ako o „priateľovi baníkov“. Jeho nevýhodou bola malá účinnosť a veľké straty energie. Priaznivý surovinový zdroj v strednom Anglicku, kde sa popri železnej rude nachádzalo i [[čierne uhlie]], umožnil na sklonku [[18. storočia]] vybudovať rozsiahlu sieť železiarní. Veľká Británia potom vyše storočia dominovala vo výrobe železa a ocele. Dovážaná oceľ však bola lacnejšia než anglická a hrozilo, že anglickí výrobcovia budú závislí na dovoze. Bolo teda potrebné nájsť palivo, ktoré by dokázalo nahradiť [[drevo|drevené uhlie]], lebo dovtedy sa na pohon nových strojov používala para získavaná spaľovaním uhlia. Novinku v tomto smere priniesol v roku [[1709]] [[Abraham Darby]], ktorý prišiel na tavenie [[železo|železa]] s použitím [[koks]]u namiesto dreveného uhlia.
Riadok 33:
Priemyselná revolúcia v Anglicku neostala bez vplyvu na hospodárstvo iných krajín. V ostatných krajinách Európy cechy a manufaktúry úplne postačovali na výrobu priemyselného tovaru pre európsky kontinent. V jednotlivých krajinách mala priemyselná revolúcia iný priebeh ako v Anglicku. Industrializácia vytvorila nové metódy a formy produkcie, premeny v roľníctve i obchode, vplývala na psychický a biologický rytmus života človeka. Priemyselné krajiny začali podliehať rovnakým ekonomickým podmienkam.
Nedlho po Anglicku nasledovalo [[Francúzsko]], [[Nemecko]] a [[Spojené štáty americké|Spojené štáty]]. Do konca [[19. storočia]] sa až s výnimkou [[Balkán]]u a [[Rusko|Ruska]] spriemyselnila celá [[Európa]]. V Rusku sa po [[Októbrová revolúcia|Októbrovej revolúcii]] začala až v 30. rokoch za [[Stalin]]ovej vlády; stavali sa tam celé nové priemyselné mestá. [[Druhá svetová vojna]] naplno ukázala možnosti vojny, zaisťovanej masovou výrobou v už industrializovanej spoločnosti, a to v dosiaľ
== Spoločenské zmeny ==
Riadok 43:
== Dôležité dátumy ==
*
*
*
*
*
*
*
[[Kategória:Priemyselná revolúcia| ]]
| |||