Verzia z 08:41, 23. august 2015 upraviť Alygator (diskusia \| príspevky) 1 335 editací Oprava referencie. ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 09:35, 23. august 2015 upraviť vrátiť Marián 2 (diskusia \| príspevky) 26 696 editací dBez shrnutí editace Značka: vizuálny editor Ďalšia úprava →
Riadok 58: '''Srbochorvátčina''' alebo tiež '''Srbčina-chorvátčina-bosniančina''' ('''SCB'''),<ref>{{cite journal \|last1=Čamdžić \|first1=Amela \|last2=Hudson \|first2=Richard \|year= \|title=Serbo-Croat-Bosnian clitics and Word Grammar \|publisher=UCL Psychology and Language Sciences \|url=http://www.phon.ucl.ac.uk/home/PUB/WPL/02papers/camdzic_hudson.pdf \|accessdate=11 September 2013}}</ref> či '''Bosniančina-chorvátčina-srbčina''' ('''BCS'''), je [[Južnoslovanské jazyky \|južnoslovanský jazyk]] a taktiež niekdajší hlavný jazyk v [[Srbsko\|Srbsku]], [[Chorvátsko\|Chorvátsku]], [[Bosna a Hercegovina\|Bosne a Hercegovine]] a v [[Čierna Hora\|Čiernej Hore]]. Jedná sa o [[pluricentrický jazyk]] so štyrmi [[Vzájomná zrozumiteľnosť\|navzájom zrozumiteľnými]] spisovnými variantmi. Južnoslovanské jazyky historicky tvorili jazykové kontinuum. Vinou turbulentnej histórie tejto oblasti, predovšetkým následkom rozpínania [[Osmanská ríša\|Osmanskej ríše]], sa vytvorila rôznorodá zmes nárečových a náboženských rozdielov. Sťahovanie obyvateľstva spôsobilo, že [[~~Štokavské~~štokavské nárečie]] sa najväčšmi rozšírilo na západnom Balkáne, kde predtým dominoval čajkavský a kajkavský dialekt (posledne menovaný splynul na severozápade zo [[Slovinčina\|Slovinčinou]]). [[Bosniaci (moslimovia) \|Bosniaci]], [[Chorváti]] a [[Srbi]] sa síce odlišujú vierovyznaním a historicky boli mnohokrát ovplyvnení rôznymi kultúrami, avšak väčšina obyvateľstva žila bok po boku pod vládou rôznych mocipánov. V tomto období sa tento jazyk označoval rôznymi názvami, napríklad „Slovanský“ „Ilýrsky“, miestne tiež „Bosniansky“, „Srbský“ a „Chorvátsky“; chorvátsky obyčajne v spojení s prímenom „Slavónsky“ či „Dalmátsky“. [[Spisovný jazyk\|Spisovná]] srbochorvátčina bola kodifikovaná v polovici 19. storočia, čo bolo výsledkom spoločného úsilia chorvátskych a srbských spisovateľov a lingvistov, niekoľko desaťročí pred vznikom štátu Juhoslávia.<ref>[[#refBlum2002\|Blum 2002]], str. 130–132.</ref> Už od úplného začiatku existovali drobné rozdiely medzi spisovným srbským a chorvátskym variantom, aj keď boli založené na tom istom štokavskom subdialekte, východohercegovinskom nárečí. V 20. storočí srbochorvátčina slúžila ako oficiálny jazyk [[Juhoslovanské kráľovstvo\|Juhoslovanského kráľovstva]] (vtedy nazývaná „Srbo-chorváto-slovinčina“),<ref name="Busch2004">{{Citácia knihy\|priezvisko=Busch\|meno=Birgitta\|priezvisko=Kelly-Holmes\|meno=Helen\|titul=Language, Discourse and Borders in the Yugoslav Successor States\|url=http://books.google.com/books?id=MlXQ5zKb_VQC&pg=PA26\|year=2004\|vydavateľ=Multilingual Matters\|isbn=978-1-85359-732-9\|strany=26}}</ref> a neskoršie patrila medzi jeden z oficiálnych jazykov [[Juhoslávia (1943 – 1992)\|Juhoslovanskej socialistickej federatívnej republiky]]. Po rozpade Juhoslávie sa k tomuto jazyku začalo pristupovať na základe etnických a politických hraníc, koncepcia spoločného jazyka nebola ďalej akceptovaná. Po zániku spoločného štátu bol taktiež v Bosne a Hercegovine ustanovený nový spisovný štandard, Bosniančina, a takisto pokračujú pokusy kodifikovať samostatný čiernohorský variant. Srbochorvátčina je teda obvykle známa pod etnickými názvami [[srbčina]], [[chorvátčina]], [[bosniančina]], a občas tiež [[čiernohorčina]].<ref>"The same language [Croatian] is referred to by different names, Serbian (srpski), Serbo-Croat (in Croatia: hrvatsko-srpski), Bosnian (bosanski), based on political and ethnic grounds. [...] the names Serbian, Croatian, and Bosnian are politically determined and refer to the same language with possible slight variations." ([[#refBrown2006\|Brown & Anderson 2006]], str. 294.)</ref>

Srbochorvátčina: Rozdiel medzi revíziami