Verzia z 16:50, 4. apríl 2015 upraviť 188.167.59.90 (diskusia) doplnenie informácii Značka: vizuálny editor ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 09:43, 23. august 2015 upraviť vrátiť HPPA (diskusia \| príspevky) 4 290 editací d wikilinky Značka: vizuálny editor Ďalšia úprava →
Riadok 8: Keď Perdikkas padol v bitke proti [[Ilýri\|Ilýrom]], prevzal Filip v roku 359 pred Kr. [[regent]]stvo za svojho neplnoletého synovca [[Amyntas IV.\|Amynta IV.]] Po dvoch rokoch ho macedónske vojenské zhromaždenie zvolilo za kráľa namiesto príliš mladého Amynta. Na rozdiel od podobných prípadov v minulosti, kedy poručníci dali svojich zverencov zavraždiť, Filip svojmu synovcovi neublížil. Amyntas žil pri macedónskom kráľovskom dvore až do Filipovej smrti v roku 336 pred Kr. Až potom ho odstránil Alexander. V čase, kedy Filip prevzal vládu, bola situácia Macedónie zložitá: ~~Ilyri~~Ilýri zrejme krátko predtým obsadili značnú časť krajiny. Ostatní susedia Macedónie, ako boli [[Paiónovia]], [[Trákovia]] alebo grécke obce, ktoré boli spojencami [[Atény\|Atén]], sledovali vlastné záujmy na úkor oslabeného kráľovstva. Filipovi sa aj tak podarilo zabrániť skaze Macedónie a dokonca dokázal svoju moc v nasledujúcich rokoch rozšíriť. Jeho politika v ďalších dvadsiatich rokoch bola skvelou kombináciou obratnej [[diplomacia\|diplomacie]] a použitia vojenskej moci, čo prispelo k tomu, že sa Macedónia stala vedúcou mocnosťou Hellady. V čase jeho nástupu na trón bola Macedónia zničenou nejednotnou krajinou. Aj [[Pella]], hlavné mesto kráľovstva, bolo malé, nekultivované hniezdo, ktorého obyvateľstvo sužoval hmyz z bližšie ležiacich močarísk. Pozícia gréckeho [[hegemónia\|hegemóna]] bola však vtedy prázdna, pretože všetky mocné grécke obce: [[Sparta]], Atény aj Téby, boli vyčerpané vzájomnými, niekoľko desiatok rokov trvajúcimi, krvavými bojmi. Samotní Heléni považovali Macedóncov za primitívny severný kmeň (barbarskí Heléni alebo helenizovaní barbari). == Vojenské reformy == Riadok 15: Mocná macedónska šľachta stála v týchto vojnových rokoch jednotne za Filipom. Filipovi sa najprv podarilo zjednotiť a úplne začleniť do svojho systému vlády drobné kráľovstvá v Hornej Macedónii ako Lynkestis alebo Elimiotis, čo sa posledný raz podarilo kráľovi [[Alexander I. Macedónský\|Alexandrovi I.]] pred viac než sto rokmi. Na rozdiel od Filipa však Alexander I. nebol schopný tieto územia k Macedónii pevne pripútať. Získaním týchto oblastí došlo rovnako k zväčšeniu macedónskeho vojska, napriek tomu pre macedónske budúce úspechy na vojnovom poli boli kľúčové predovšetkým vojenské reformy. Filip reorganizoval svoju armádu poničenú predchádzajúcimi porážkami. Zo šľachtickej ťažkej jazdy, takzvanej [[hetairoi]] (kráľova družina), urobil elitnú silu svojho vojska. Ťažkoodencov (pezhetairoi) zreorganizoval do [[Falanga ~~pechoty~~(šík)\|falangy]], disciplinované pešie vojsko vybavené dlhými kopijami nazývanými [[Sarissa\|sarissy]]. Zraniteľné boky falangy chránila ľahká pechota (hypaspistas) vyzbrojená mečmi a oštepmi. Zároveň bola posilnená koordinácia jednotlivých druhov vojsk, čím sa výrazne zvýšila efektivita macedónskej armády v boji. Mestá, ktoré Filip obliehal, boli namiesto predošlej taktiky vyhladovania ničené obliehacími zariadeniami. V niektorých bitkách na otvorenom poli, ako napríklad v [[Bitka pri Chaironeie\|bitke pri Chaironeie]], Macedónci uplatňovali rozostavenie [[Kosý šik\|kosého šiku]] (loxé falanx), pôvodne tébsky vynález, ktorý Filip dobre spoznal, počas svojho tamojšieho pobytu. Macedónska armáda sa tak v [[4. storočie pred Kr.\|4. storočí pred Kr.]] stala najmocnejším vojskom, aké svet do tých čias videl. == Konsolidácia Macedónie == Riadok 56: Mnohí historici špekulovali, či do tejto vraždy nebola zapletená Olympias alebo dokonca aj Alexander. Pravda ale je, že na Filipovej smrti malo záujem mnoho mocných: Boli to Filipom podrobené grécke obce, ale aj perzský veľkokráľ [[Dareios III.]], ktorého ríša sa mala stať cieľom plánovanej Filipovej výpravy. Mohli to byť aj niektorí jedinci alebo mocenské skupiny priamo na macedónskom kráľovskom dvore. Z tých [[Antika\|antických]] prameňov, ktoré sú dnes dostupné, nie je možné túto otázku celkom vyjasniť. S Demostenovým hodnotením Filipa ako vládcu, ktorý chcel svojou nespútanou ctižiadostivosťou olúpiť Helénov o ich slobodu sa nedá nijak zvlášť nesúhlasiť. Súčasne je však potrebné ho uznať za veľkého štátnika a vojvodcu, ktorý pretvoril Macedóniu z archaického kmeňového štátu do rozvinutej monarchii a pripravoval tak cestu k neskoršiemu zrodu [[~~Helénizmus~~Helenizmus\|~~helénistického~~helenistického]] sveta s jeho bohatou kultúrou. Filipovu túžbu, napadnúť Perziu, realizoval až jeho syn Alexander. Úspech, ktorý pritom Alexander dosiahol, nepochybne prekročil aj tie najfantastickejšie a najodvážnejšie Filipove sny. == Referencie ==

Filip II. (Macedónia): Rozdiel medzi revíziami