Karelská šija: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
dBez shrnutí editace |
||
Riadok 1:
[[Súbor:Karelian Isthmus.png
'''Karelská šija''' je pruh zeme rozkladajúci sa medzi [[Ladožské jazero|Ladožským jazerom]] a [[Fínsky záliv|Fínskym zálivom]]. Ide o jednu z najvýznamejších častí tzv. [[Karélia|Karélie]]. Najdôležitejším mestom tohoto územia je prístav [[Vyborg]] (fínsky ekvivalnet je Viipuri) ležiaci pri západných hraniciach oblasti. V histórii bola Karelská šija nárazníkovým pásmom medzi [[Švédsko]]m a [[Rusko]]m, neskôr sa stala neoddeliteľnou súčasťou autonómneho [[Fínske veľkovojvodstvo|Fínskeho veľkovojvodstva]] začleneného do Impéria [[ruský cár|ruských cárov]] a po jeho osamostatnení v roku [[1917]] bola súčasťou [[Fínsko|Fínska]].
Karelská šija vždy predstavovala hlavnú prístupovú cestu do vnútra Fínska (najmä potom tzv. [[Viipurská brána]]) a preto bola hlavným bojiskom počas rusko-švédskych vojen, kedy ešte Fínsko patrilo ku Švédsku. V 20. storočí sa potom stala bojiskom v rusko-fínskych vojnách. V rokoch [[1918]]{{--}}[[1920]] sa tu stretávali sily bielych Fínov s intervenčnými silami ruských [[boľševik]]ov, ktoré najskôr plánovali podporiť svojich súdruhov v celom Fínsku a po krachu tejto idey sa aspoň pokúšali (neúspešne) ovládnuť [[Viipuri]] a odtrhnúť ho od Fínska. Karelská šija zostala Fínsku a to na nej v dvadsiatych a tridsiatych rokoch vybudovalo systém opevnení známy ako [[Mannerheimova línia]].
▲'''Karelská šija''' je pruh zeme rozkladajúci sa medzi [[Ladožské jazero|Ladožským jazerom]] a [[Fínsky záliv|Fínskym zálivom]]. Ide o jednu z najvýznamejších častí tzv. [[Karélia|Karélie]]. Najdôležitejším mestom tohoto územia je prístav [[Vyborg]] (fínsky ekvivalnet je Viipuri) ležiaci pri západných hraniciach oblasti. V histórii bola Karelská šija nárazníkovým pásmom medzi [[Švédsko]]m a [[Rusko]]m, neskôr sa stala neoddeliteľnou súčasťou autonómneho [[Fínske veľkovojvodstvo|Fínskeho veľkovojvodstva]] začleneného do Impéria [[ruský cár|ruských cárov]] a po jeho osamostatnení v roku [[1917]] bola súčasťou [[Fínsko|Fínska]].
▲Karelská šija vždy predstavovala hlavnú prístupovú cestu do vnútra Fínska (najmä potom tzv. [[Viipurská brána]]) a preto bola hlavným bojiskom počas rusko-švédskych vojen, kedy ešte Fínsko patrilo ku Švédsku. V 20. storočí sa potom stala bojiskom v rusko-fínskych vojnách. V rokoch [[1918]]{{--}}[[1920]] sa tu stretávali sily bielych Fínov s intervenčnými silami ruských [[boľševik]]ov, ktoré najskôr plánovali podporiť svojich súdruhov v celom Fínsku a po krachu tejto idey sa aspoň pokúšali (neúspešne) ovládnuť [[Viipuri]] a odtrhnúť ho od Fínska. Karelská šija zostala Fínsku a to na nej v dvadsiatych a tridsiatych rokoch vybudovalo systém opevnení známy ako [[Mannerheimova línia]].
Na Karelskej šiji sa odohrali najťažšie a najzúrivejšie boje [[Zimná vojna|zimnej vojny]] v rokoch [[1939]]{{--}}[[1940]], po ktorej [[Sovietsky zväz|ZSSR]] Karelskú šiju zabral ako vojnovú korisť (bola pripojená ku [[Karelsko-fínska SSR|Karelsko-fínskej SSR]]. Po napadnutí ZSSR Nemeckom tu zúrila [[pokračovacia vojna]] v rokoch [[1941]]{{--}}[[1944]], kedy bola oblasť najskôr oslobodená Fínmi, aby Sovietsky zväz o tri roky neskôr počas letnej ofenzívy dobyl jej strednú a východnú časť a potom ju na základe podmienok [[prímerie|prímeria]] zabral celú. Od roku [[1944]] je Karelská šija súčasťou Ruska, presnejšie [[Leningradská oblasť|Leningradskej oblasti]]. Väčšina fínskych názvov miest a dedín bola nahradená ruskými. Súčasné obyvateľstvo sa skladá z [[prisťahovalci|prisťahovalcov]] či ich potomkov (najmä ruskej národnosti), pretože v rokoch 1939 a 1944 prakticky všetko fínske obyvateľstvo Karelskú šiju opustilo a presťahovalo sa do Fínska.
Řádek 9 ⟶ 8:
== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Karelian Isthmus}}
{{Ruský výhonok}}
{{portál|Fínsko|Fínsky|Rusko|Ruský|História|Historický}}
| |||