Verzia z 13:13, 7. marec 2015 upraviť Wizzo-Bot (diskusia \| príspevky) Boti 148 418 editací d odstránenie starej šablóny {{Link FA}} a {{Link GA}} ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 13:06, 25. august 2015 upraviť vrátiť Vegetator (diskusia \| príspevky) 57 605 editací Bez shrnutí editace Ďalšia úprava →
Riadok 25: Vývoj tanku začal vo fabrike [[UralVagonZavod]] v [[Nižnij Tagil\|Nižnom Tagile]]. Cieľom konštruktérov bolo vyrobiť efektívny ale jednoduchý a na výrobu nenáročný tank. Vyvíjaný bol súčasne s typom [[T-64\|T-64A]], ktorého výroba sa začala v Charkovskom traktorovom závode. T-64A bol do výzbroje zavedený v roku 1968 a predstavoval jeden z najmodernejších tankov svojej doby. Jeho výroba bola plánovaná v [[Charkov]]e, [[Leningrad]]e, [[Omsk]]u a [[Nižnij Tagil\|Nižnom Tagile]]. Zavedenie výroby moderného tanku, hlavne jeho nového motoru 5TDF, ktorý si vyžadoval rad nových postupov, však nebolo v tomto období vo všetkých týchto továrňach možné. V prípade vojny nebolo možné produkovať vo všetkých týchto továrňach dostatočné množstvo T-64A. Ministerstvo priemyslu preto navrhlo vývoj tanku T-64 s motorom V-45, ktorý bol vyvíjaný v tankovej konštrukčnej kancelárii v Nižnom Tagile pod vedením [[Leonid Nikalajevič Karcev\|L. N. Karceva]]. Pôvodný T-64 s novým motorom (pod označením Objekt 172 bol ďalej upravovaný a dostal označenie Objekt 172M. Začal sa vyrábať v roku [[1971]], do výzbroje sovietskych ozbrojených síl sa stroj dostal v roku [[1973]] pod označením T-72 Ural. Tank bol rovnocenný stroju T-64, bol však jednoduchší a lacnejší na výrobu. Vážil 41 ton, pohonnú jednotku predstavoval dieslový motor V-45 o výkone 780 koní. Stroj dosahoval najvyššiu rýchlosť na ceste 60 km/h. Vďaka automatickému nabíjaču, ktorý bol jednoduchší ako v stroji T-64 mal len 3 členov posádky. Hlavnú výzbroj tvorí kanón kalibru 125 mm s hladkým vývrtom. Nedostatkom však bola nekvalitná munícia, ktorá má za následok neefektivitu kanóna na vzdialenosť väčšiu ako ~~1500~~1 500 m. Za nedostatočnú je tiež považovaná automatická stabilizácia kanóna.<ref name="CWE">Hebert, M., Tucker, S. C., 2008, Tanks. in Tucker, S. C. (Editor) Cold War A Student Encyclopedia. Vol. I-V. Abc-Clio, Inc., Santa Barbara, s. 2015</ref> [[Súbor:T-72M1 Slovak Army.jpg\|náhľad\|vpravo\|T-72M1 slovenskej armády.]] Riadok 35: == Bojové nasadenie == Stroje boli nasadené vo viacerých ozbrojených konfliktoch. Najvýznamnejšie stretnutie so západnými ~~tankami~~tankmi [[M1 Abrams]] a [[Challenger 1]] počas [[vojna v Perzskom zálive\|vojny v Perzskom zálive]] a [[Tretia vojna v Perzskom zálive\|operácie Iracká sloboda]] skončilo pre iracké tanky T-72 veľkým neúspechom. Z hľadiska doktríny nasadenia je však potrebné poznamenať, že T-72 nie je hlavný bojový tank, ktorý sa mal aktívne podieľať na stíhaní a boji s tankovými zväzmi vyzbrojených najnovšími tankmi západnej konštrukcie, táto úloha bola ponechaná typom [[T-64]] a [[T-80]]. Konštrukcia T-72 bola koncipovaná ako relatívne lacný hlavný bojový tank, ktorý by bol spoľahlivý a nenáročný na údržbu a mohol byť široko exportovaný do spriatelených zemí.<ref name="CWE"/> Iracké T-72 boli počas oboch konfliktov s krajinami [[NATO]] porazené. Bolo to jednak pre nižšiu úroveň výcviku irackých vojsk a nepriateľskú drvivú leteckú a početnú prevahu ako aj pre zastaranosť tankov T-72. Iracké T-72 boli menej výkonné exportné verzie, ktoré už dlhšiu dobu neprešli modernizáciou, dôležitým faktom bola aj nedostatočná priebojnosť ich menej kvalitnej munície.

T-72: Rozdiel medzi revíziami