Ilja Zeljenka: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d wikilinky |
|||
Riadok 5:
|Veľkosť obrázka =
|Dátum narodenia = [[21. december]] [[1932]]
|Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Slovensko]]
|Dátum úmrtia = {{dúv|2007|7|13|1932|12|21}}
|Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]]
}}
'''Ilja Zeljenka''', uvádzaný aj ako ''Iľja Zeljenka'' (* [[21. december]] [[1932]], [[Bratislava]], [[Slovensko]] – † [[13. júl]] [[2007]], [[Bratislava]], [[Slovensko]]) bol [[Slovensko|slovenský]] hudobný skladateľ.
== Život a dielo ==
Popri gymnaziálnych štúdiách študoval zároveň súkromne [[Harmónia (náuka)|harmóniu]] a [[kontrapunkt]] u [[Ján Zimmer|Jána Zimmera]], [[klavír]] u [[Rudolf Macudzińský|Rudolfa Macudzińského]]. V roku [[1956]] dokončil štúdium [[Kompozícia|kompozície]] u profesora [[Ján Cikker|Jána Cikkera]]. Ilja Zeljenka patril k najvýznamnejším osobnostiam hudby druhej polovice 20. storočia. Ako samouk sa dopracoval k osobitým harmonickým a metrorytmickým riešeniam. Už z tohto obdobia si doniesol zmysel pre vlastné kompozičné riešenia, čo znamená, že i s podnetmi Novej hudby a avantgardy sa vyrovnal celkom originálnym spôsobom.
Koncom [[50. roky 20. storočia|50. rokov]] reagoval na formalizmus, ktorý bol v tomto období veľmi rozrastený v rámci vtedajšej ideológie, ale zároveň to bola aj kritická reakcia na neskorý romantizmus a českú modernu.
V [[60. roky 20. storočia|60.
Keďže [[70. roky 20. storočia|70. roky]] sa niesli vo všeobecnej stagnácii kultúry i spoločnosti, Zeljenka sústreďuje tvorbu najmä pre ľudové súbory a napája sa na neoromantickú orientáciu v európskej hudbe. Mnohé diela z tohto obdobia boli predvedené až neskôr.
V rokoch [[1957]]–[[1961]] [[dramaturg]] [[Slovenská filharmónia|Slovenskej filharmónie]], [[1961]]–[[1968]] [[
Jeho dcéra [[Alexandra Švolíková]] (* [[1965]]), žijúca v [[Čechy|Čechách]], je výtvarníčka a ilustrátorka.
Riadok 42:
Doposiaľ bol Ilja Zeljenka prezentovaný predovšetkým ako tvorca, ktorý sa obracia k tradícii, k dedičstvu minulosti. Základnou orientáciou jeho hudby v období 60. rokov bola však predovšetkým avantgardnosť, snaha o neustále hľadanie a objavovanie nového. Ako predstaviteľ prúdu Novej hudby v oblasti autonómnej hudobnej tvorby u nás tvorivo aplikoval jej postupy aj vo filmovej hudbe. Uplatňovanie preparovaného klavíra s dôrazom na sónickosť je ďalšou z tendencií, ktoré možno zaregistrovať napríklad v dokumentárnom filme s vojnovou tematikou ''65 miliónov'' režiséra Miroslava Horňáka (1962). V tomto prípade zvuk preparovaného klavíra asociuje reálne zvuky streľby. Nie je nezaujímavé spomenúť, že takýto zvuk bol neskôr mnohokrát použitý v analogických súvislostiach.O hudobnej tvorbe tohto skladateľa možno tvrdiť, že vždy bola veľmi vďačná ako hudba "archívna", hudba, ktorú bolo možné využiť pre film.
Významnú súčasť tvorby autora predstavuje oblasť elektroakustickej hudby. Ilja Zeljenka sa stal jedným z priekopníkov tvorby v tejto oblasti na Slovensku práve vďaka spomenutému filmu ''65 miliónov.'' Realizovať prvú elektroakustickú nahrávku v našich podmienkach sa podarilo Zeljenkovi na zvukovom pracovisku
Svojbytný štýl, ktorý sa vzpiera akejkoľvek klasifikácii, tvorí skupina Zeljenkových filmových hudieb, komponovaných k dokumentárnym filmom s výtvarnou tematikou. Zvláštnosťou tejto tvorby je, že napriek pôvodnému určeniu pre filmovú predlohu je schopná existovať samostatne - ako autonómne hudobné dielo - aj bez obrazu. K týmto dokumentárnym filmom patria:
| |||