Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Spišská Nová Ves): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
typografia
uprava textu
Riadok 22:
 
== Popis ==
[[Súbor:Pôdorys kostola Spišská Nová Ves.jpg|thumb|pôdorysPôdorys kostola]]
Kostol je trojloďovou pseudobazilikálnou halovou stavbou s  novým mnohouholníkovým uzáverom svätyne. V lodi je 27,5 m dlhý a 16 m široký, pričom hlavná [[Loď (architektúra)|loď]] je 8 m a bočné 4 – 4 m široké. Toto presné rozdelenie trojlodného gotického chrámu dáva celej stavbe symetrický pôvab. Jednakou výškou lodí dôstojne reprezentuje tento chrám tzv. halové spišské chrámy.
 
Riadok 79:
 
==== Výstavba novej veže v neogotickom slohu ====
[[Súbor:SpisskaNovaVesFotoThalerTamas.JPG|thumb|neogotickáNeogotická veža]]
Výstavba veže však bola determinovaná niekoľkými limitovanými podmienkami, ktoré určilo Ministerstvo kultúry a výučby. Nový projekt veže sa nemal podobať predošlému. Prvý pokus vypracovať projekt na novú vežu uskutočnil v roku 1889 Štátny stavebný úrad v Levoči, lenže nebol úspešný, takže v roku 1890 sa musel vypracovať nový návrh. Mesto Spišská Nová Ves ho síce prijalo, ale nadriadené ministerstvo tento projekt neschválilo. Ministerstvo kultúry a výučby nariadilo, aby sa veža postavila v neogotickom slohu, podľa plánov profesora Vysokej školy technickej v Budapešti [[Imrich Steindl|Imricha Steindla]]. Vedením stavby bol poverený Viliam Frodl, reštaurátor košického dómu. Financovanie výstavby veže bolo z viacerých zdrojov: ministerstvo, štátna pokladnica, mesto a iné. K reštaurácii veže pristúpili potom až v roku 1893, keď zároveň aj kostol dostal svojmu slohu primeranú strechu. Vežu už však neobnovili v jej predošlej podobe, ktorú požiar zničil. Nákladom 42 000 zlatých postavili 87 m vysokú štíhlu neogotickú vežu, dokončenú v roku 1894, ktorá je odvtedy najcharakteristickejšou stavbou Spišskej Novej Vsi a súčasne i najvyššou skvostnou neogotickou vežou Slovenska.