Bitka o Stalingrad: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
typo. gram., replaced: - → – (24), 1861 – 1946 → 1861 – 1946 (23), Avšak → Ale (2), 13 km → {{km|13|m}}, 3m → {{m|3|m}}, vo vnútri → vnútri, replaced: → (27), -30 °C → −30 °C |
||
Riadok 16:
|velitel1=[[Súbor:Flag of the Soviet Union 1923.svg|22px|border]] [[Georgij Konstantinovič Žukov|G. K. Žukov]]<br />[[Súbor:Flag of the Soviet Union 1923.svg|22px|border]] [[Alexandr Michajlovič Vasilevskij|A. M. Vasilevskij]]<br />[[Súbor:Flag of the Soviet Union 1923.svg|22px|border]] [[Nikolaj Nikolajevič Voronov|N. N. Voronov]]<br />(koordinátori [[STAVKA|STAVKY]])<br />[[Súbor:Flag of the Soviet Union 1923.svg|22px|border]] [[Semion Konstantinovič Timošenko|S. K. Timošenko]]<br />([[Juhozápadný front]])<br />[[Súbor:Flag of the Soviet Union 1923.svg|22px|border]] [[Konstantin Rokossovskij|K. K. Rokossovskij]]<br />([[Donský front]])<br />[[Súbor:Flag of the Soviet Union 1923.svg|22px|border]] [[Andrej Ivanovič Jeriomenko|A. I. Jeriomenko]]<br />([[Stalingradský front]])<br />[[Súbor:Flag of the Soviet Union 1923.svg|22px|border]] [[Vasilij Ivanovič Čujkov|V. I. Čujkov]]<br />([[Sovietska 62. armáda|62. armáda]])<br />[[Súbor:Flag of the Soviet Union 1923.svg|22px|border]] [[Rodion Jakovlevič Malinovskij|R. J. Malinovskij]]<br />([[2. gardová armáda]])
|velitel2=[[Súbor:Flag of Germany 1933.svg|22px|border]] [[Maximilian von Weichs|M. von Weichs]]<br />([[Skupina armád B]])<br />[[Súbor:Flag of Germany 1933.svg|22px|border]] [[Erich von Manstein|E. von Manstein]]<br />([[Skupina armád Don]])<br />[[Súbor:Flag of Germany 1933.svg|22px|border]] [[Friedrich Paulus|F. Paulus]]<br />([[6. armáda Wehrmachtu|6. armáda]])<br />[[Súbor:Flag of Germany 1933.svg|22px|border]] [[Hermann Hoth|H. Hoth]]<br />([[4. tanková armáda Wehrmachtu|4. tanková armáda]])<br />[[Súbor:Flag of Germany 1933.svg|22px|border]] [[Wolfram von Richthofen|W. von Richthofen]]<br />([[Luftflotte 4|4. letecká armáda]])<br />[[Súbor:Flag of Romania.png|22px|border]] [[Petre Dumitrescu|P. Dumitrescu]]<br />([[3. armáda (Rumunsko)|3. rumunská armáda]])<br />[[Súbor:Flag of Romania.png|22px|border]] [[Constantin Constantinescu|C. Constantinescu]]<br />([[4. armáda (Rumunsko)|4. rumunská armáda]])<br />[[Súbor:Flag of Italy (1861-1946) crowned.svg|22px|border]] [[Italo Gariboldi|I. Gariboldi]]<br />([[8. armáda (Taliansko)|8. talianska armáda]])<br />[[Súbor:Flag of Hungary 1940.svg|22px|border]] [[Gusztav Jany|G. Jany]]<br />([[2. armáda (Maďarsko)|2. maďarská armáda]])
|sila1= [[Stalingradský front]]<br />[[Juhozápadný front]]<br />[[Donský front]]<br />'''Na začiatku:'''<br />187
|sila2= [[Skupina armád B]]<br />neskôr<br />[[Skupina armád Don]]:<br />'''Na začiatku:'''<br />270
|straty1= Obranná fáza bitky:<br />(17. júl – 18. november)<br />323
| priezvisko = Krivošejev
| meno = G.F
Riadok 31:
| jazyk = po rusky
}}</ref>
|straty2= 1 050
|straty3=
|poznámky= [[Zoznam bitiek 2. svetovej vojny]]
Riadok 69:
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Stalingradskaja bitva 1942
| url = http://bse.sci-lib.com/article105724.html
| dátum vydania =
Riadok 179:
Plán počítal s tým, že sa tankové zbory, útočiace z juhu a severu, mali spojiť pri meste [[Kalač]] na [[Don]]e. Jazdectvo, ktoré bolo svojim spôsobom sovietskou protiváhou nemeckej [[Motostrelecké vojsko|motorizovanej pechoty]], malo preniknúť čo najhlbšie, aby vytvorilo čo najhlbšie čeľuste obkľúčenia, čo najďalej od polapených armád, aby ich nemohol zachrániť ani protiúder z vonka. Nakoniec mali strelecké divízie vytvoriť vnútorný front v kotle aby sa Nemci nemohli prebiť z mesta späť.
=== Protiútok
{{Hlavný článok|Operácia Uran}}
[[19. november|19. novembra]] [[1942]] o 6:30 ráno začali 80 minútovou delostreleckou priehradnou paľbou protiútok vojská Juhozápadného frontu pod velením generála [[Nikolaj Vatutin|Vatutina]]. Za tri dni postúpilo jeho vojsko vyše {{km|100|m}}, keď na hlavu porazilo rumunskú 3. armádu ako aj nemecké jednotky, ktoré boli vyslané na pomoc Rumunom. Juhozápadný front získal asi 30 000 zajatcov<ref>Alexander Werth: Od paktu po Stalingrad. Bratislava, Vydavateľstvo politickej literatúry, 1968, s. 518</ref>. V noci z 22. na [[23. november|23. novembra]] vďaka odvážnemu útoku tankového oddielu [[Georgij Nikolajevič Filippov|G.N. Filippova]] obsadili sovietske jednotky neporušený most cez [[Don]] a ešte v noci prenikli do [[Kalač]]a. Nasledujúceho dňa sa stretli jednotky 5. tankovej armády s [[Andrej Ivanovič Jeriomenko|Jeriomenkovými]] silami Stalingradského frontu, ktoré postupovali z juhu a nepriateľ im kládol podstatne menší odpor. Jeriomenkove vojská začali svoj postup o deň neskôr ako Vatutinove, [[20. november|20. novembra]] 1942. Vojská Donského frontu pod [[Konstantin Konstantinovič Rokossovskij|Rokossovského]] vedením postupovali od [[19. november|19. novembra]] na juh a prebili sa k jednému z predmostí držanému sovietskymi vojakmi v [[Stalingrad]]e. V Stalingradskom kotle sa nachádzalo okolo 330 000 nemeckých a rumunských vojakov, spolu približne 20 armádnych divízií. [[Erich von Manstein]] však vo svojich pamätiach toto číslo spochybňuje, odôvodňuje to celkom rozumne tým, že tieto divízie boli v boji opotrebované, a preto nemohli mať plné stavy. 18. decembra 1942 sa v kotli podľa nemeckých správ nachádzalo 230 300 vojakov Osi, z toho bolo 217 300 Nemcov a 13 000 Rumunov. Okrem toho bolo v kotli prítomných 19 300 sovietskych zajatcov a prebehlíkov<ref name="Operace Barbarossa">{{Citácia knihy | autor=Paul Carell | titul = Operace Barbarossa | vydavateľ = Mustang | miesto = Plzeň | rok = 1996 | isbn = | kapitola = | strany = 503 | jazyk = }}</ref>.
Riadok 187:
Obkľúčenie Nemcov v Stalingrade bolo zavŕšené za štyri a pol dňa od začiatku operácie. Keďže kliešte obkľúčenia boli na najslabších miestach široké len 30 až {{km|80|m}}, boli urýchlene opevňované. Sovietske velenie buď nemalo presnú predstavu, alebo zámerne neinformovalo svojich vojakov o sile nemeckého zoskupenia, a tak sa väčšina z nich domnievala, že obkľúčili asi iba 80 000 Nemcov. Hlavné velenie malo objektívne dôvody sa obávať, že sa obkľúčená 6. poľná armáda a časti 4. tankovej armády pokúsia prebiť z obkľúčenia späť. No nevyskytli sa nijaké známky takýchto pokusov a je paradoxné, že počas sovietskeho prielomu k [[Don]]u mnohí Nemci utekali do „bezpečia“ v [[Stalingrad]]e. Bol to práve Paulusov obrovský úspech, že vôbec dokázal zorganizovať obranu a z nepočetných záloh vytvoriť krytie vlastnému tylu, ktoré bolo ohrozené sovietskym prielomom. Zatiaľ Nemci rýchlo sformovali [[Skupina armád Don|Skupinu armád Don]]. Jej úlohou bolo zastaviť sovietsky postup do [[Donbas]]u a preťať obkľúčenie okolo Stalingradu. Za jej veliteľa menovali poľného maršala [[Erich von Manstein|Mansteina]]. Koncom novembra Nemci podnikli prvé pokusy o prebitie sa k obkľúčeným vojskám v Stalingrade, ale nepodarilo sa im to. Zatiaľ len zbierali sily. [[1. december|1. decembra]] vydal von Manstein rozkaz na uskutočnenie [[operácia Wintergewitter|operácie Wintergewitter]], ktorej cieľom bolo znovunadviazanie styku s 6. armádou. Plánoval pri tom udrieť na [[Koteľnikovo]], kde boli sovietske sily relatívne najslabšie<ref>{{Citácia knihy|autor=[[Erich von Manstein]]|titul=Ztracená vítezství svazek II |isbn=80-7217-443-6|miesto=Brno|vydavateľ=Jota|rok=2006|strany=71}}</ref>. Sústredenie jeho vojsk však neprebiehalo dostatočne rýchlo, a tak mohol zaútočiť až o dva týždne.
[[3. december|3. decembra]] [[1942]] schválil sovietsky hlavný stan ambiciózny [[operácia Saturn|Plán Saturn]], ktorý mal za cieľ najskôr zlikvidovať nemecké sily v stalingradskej pasci, potom dobyť oblasť vnútri donského ohybu vrátane Rostova a odrezať nemeckú skupinu armád A na [[Kaukaz]]e. V dôsledku silnej nemeckej obrany, ktorá sa čiastočne opierala o staršie sovietske opevnenia z leta, však nepostupovali podľa plánov. Sovieti sa snažili udrieť na stred kotla a rozdeliť nemecké vojská napoly. Najviac sa pritom obávali toho, že by mohli obkľúčené stalingradské sily vyraziť do protiútoku. Hitler najprv uvažoval o tom že nemecké vojská z mesta stiahne, čo by nebol tesne po ich obkľúčení [[20. november|20. novembra]] veľký problém.
=== Operácia Wintergewitter ===
Riadok 213:
Po strate letiska v Pitomniku čelili Nemci ešte ťažším problémom so zásobovaním. Náhradné letisko Gumrak bolo menšie, pristávacia dráha v dostrele sovietskeho delostrelectva a bola rozbitá bombami a granátmi. Zásobovacím lietadlám sa tam niekoľko dní po sebe nepodarilo pristáť. Situácia armády bola katastrofická. Nemecké jednotky hlásili, že počet strát v zapríčinených hladom rýchlo stúpa, zásobovanie kolabovalo. Samovraždy zúfalých vojakov boli na dennom poriadku<ref name="Adam, 269-271"/>. Nemecké velenie navyše namiesto pokračovania evakuácie ranených nariadilo evakuovať odborníkov tankového vojska a generálneho štábu, ktorí mali cenu pre ďalšie vedenie vojny.
22. januára padla aj posledná nemecká zásobovacia základňa a provizórne letisko v [[Gumrak]]u. Nemci ju na Paulusov rozkaz odovzdali sovietom s ťažko chorými a ranenými, ktorých nedokázali presunúť. Okolo letiska ležali naukladané kopy mŕtvych tiel, ktoré personál nemocnice nedokázal v dôsledku veľkých mrazov a chýbajúcemu náradiu, či výbušninám pochovať do zmrznutej zeme. Posledná možnosť provizórneho letiska bola priamo pri Stalingrade, táto dráha však nevyhovovala väčším lietadlám. Letectvo bolo nútené zhadzovať zásoby v kontajneroch. Strata letísk spôsobila, že nebolo možné pravidelne evakuovať ranených. Najmenej 18
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-P0613-308, Russland, Kesselschlacht Stalingrad.jpg|náhľad|Sovietski vojaci so zimným výstrojom pri útoku na budovu.]]
Paulus v zúfalej situácii 23. januára usporiadal poradu najvyšších dôstojníkov. Generáli von Seydlitz a Pfeffer žiadali zastaviť boj, Heitz, Strecker a Schlömer naďalej trvali na vedení boja. Tento deň na Stalingradskom letisku, blízko krytov štábu 6. armády pristáli a odleteli z obkľúčenia posledné nemecké lietadlá. 24. januára odoslali obkľúčené vojská zo Stalingradu depešu vrchnému veleniu, v ktorej bola vylíčená situácia takto: „''Jednotky sú bez streliva a potravín, spojenie s časťou šiestich divízií. Na južnom, severnom a západnom fronte sa vyskytujú prejavy rozkladu. Jednotné velenie už nemožné. Osemnásťtisíc ranených nemá ani minimálnu pomoc a chýbajú im obväzy a lieky. 44., 76., 100., 305. a 389. pechotná divízia sú zničené. V dôsledku silných prielomov je front na mnohých miestach otvorený. Oporné body a úkryty iba v mestskej časti. Ďalšia obrana nezmyselná. Krach nevyhnutný. Armáda žiada povoliť prijatie kapitulačných podmienok, aby sme ešte mohli zachrániť aspoň žijúcich.''“<ref name="adam,281-282">Adam, W., Bol som Paulusovým pobočníkom. Vydavateľstvo politickej literatúry, Bratislava, 1967, s. 281-282</ref> Nemecké najvyššie velenie odpovedalo, že kapitulácia vôbec neprichádza do úvahy. Bojom do posledného náboja spĺňa 6. armáda svoju historickú povinnosť pri stabilizácii južného frontu<ref name="adam,281-282"/>. Velenie ďalej vydalo rozkaz, podľa ktorého boli vymenovaní velitelia jednotlivých úsekov obrany obkľúčenia. Severnému úseku velil [[Karl Strecker]], strednému [[Walter Heitz]] a južnému [[Friedrich Paulus]]. 24. januára sa štáb armády presunul z krytov pri traktorovom závode do pivničných priestorov nemocnice v južnej časti mesta. 26. januára sa odtiaľto presunul do pivničných priestorov obchodného domu. V tejto dobe sa už mnohí demoralizovaní jednotlivci, aj celé jednotky vzdávali do sovietskych rúk. Veliteľ IV. armádneho zboru v rozkaze svojim podriadeným skonštatoval, že z momentálne držaných pozícií nemožno pre množstvo ranených v tyle nikam ustúpiť a v prípade nemožnosti klásť ďalší odpor môžu jednotky rokovať s nepriateľom o kapitulácii. Ako prvá zložila zbrane [[297. pechotná divízia]], v tej dobe pozostávajúca zo sotva 300 mužov. Jej veliteľ generál [[Moritz von Drebber|M. von Drebber]], bol prvým vysokým dôstojníkom z obliehaného kotla, ktorý padol do zajatia<ref>Piekalkiewicz, J., ''Stalingrad, anatomie bitvy.'' Naše vojsko, Praha, 2007, s. 433</ref>. Iní nemeckí dôstojníci spáchali samovraždu. [[26. január]]a [[1943]] sa sovietske vojská 21. armády prebojovali zo západu do samotného [[Stalingrad]]u a pri úpätí Mamjovej mohyly sa stretli s jednotkami 62. armády
30. januára sa velenie sovietskej 38. motorizovanej brigády 64. armády generála Šumilova dozvedelo od nemeckých zajatcov, že pred jej pozíciami sa v budove obchodného domu nachádza štáb 6. armády. Okolie obchodného domu bolo postupne obkľúčené. Večer toho istého dňa veliteľ zvyšku jednotiek 14. tankovej divízie brániacej oblasť okolo obchodného domu, plukovník Ludwig, začal rokovať so sovietskymi jednotkami o kapitulácii. Neskôr bol tento dôstojník poverený sprostredkovaním kapitulácie pre štáb armády. Vo večerných hodinách pracovníci nemeckého štábu zničili zvyšok svojich písomností a pripravili sa na kapituláciu. Ráno [[31. január]]a krátko pred tým ako sa vzdal do rúk sovietskych vojsk, prebral štáb 6. armády menovanie Paulusa do hodnosti generála poľného maršala<ref>Adam, W., Bol som Paulusovým pobočníkom. Vydavateľstvo politickej literatúry, Bratislava, 1967, s. 309-312</ref>. Hitler pravdepodobne očakával, že sa preto nevzdá, ale spácha samovraždu. O 9. hodine ráno prerokovali sovietski dôstojníci s náčelníkom štábu 6. armády generálmajorom [[Arthur Schmidt|A. Schmidtom]] kapituláciu. Vzdalo sa 15 nemeckých generálov.
Riadok 224:
== Výsledok bitky ==
[[Súbor:German pows stalingrad 1943.jpg|thumb|right|Nemeckí vojnoví zajatci kráčajúci vedľa bojmi poškodeného obilného sila. Silueta obilného sila malo byť paradoxne motívom nemeckého pamätného odznaku, ktorý by pripomínal bitku o Stalingrad. Odznak nikdy zavedený nebol, väčšina vojakov bojujúcich o mesto zahynula alebo bola zajatá.]]
Odhady hovoria, že od začiatku letnej ofenzívy prišli vojská Osi v južnej časti [[ZSSR]] o približne 850
Obidve bojujúce strany počas bojov vybičovali svojich vojakov k nadľudským výkonom. Vojaci Červenej armády, ktorí boli odrezaní v zničenom Stalingrade, bojovali proti silnému a početnému nepriateľovi s nevídaným odhodlaním. Ich straty boli veľmi ťažké, väčšina z čerstvých jednotiek nasadených do bojov od septembra do novembra 1942 stratila v priebehu prvých 3 dní bojov v meste 75
[[Súbor:Medal stalingrad USSR.jpg|thumb|left|Medaila za obranu Stalingradu]]
Červená armáda utrpela približne rovnaké straty ako jej protivník. V dôsledku ťažkých bojov mala okolo 650
Vojakov 6. armády prinútilo velenie zotrvať v obrane aj napriek istej porážke. Rovnako ako ich protivníci aj títo vojaci preukázali svoje najvyššie kvality a organizovane bojovali v obkľúčení dva a pol mesiaca. Nacistické Nemecko bolo touto porážkou nútené roku [[1943]] prejsť do stavu [[Totálna vojna|totálnej vojny]]. Hitler [[13. január]]a vyhlásil totálnu mobilizáciu a prechod priemyslu na vojnovú výrobu. Nemecko začalo mobilizovať väčšinu mužskej populácie do armády. Boje na východe likvidovali celé divízie [[Wehrmacht]]u a [[Waffen-SS]], ktoré hlavne v postalingradskom období začali doplácať na to, že prišli o svoje najlepšie veliteľské a poddôstojnícke kádre. Do vojnového stavu sa aktivizoval aj priemysel, ktorý dovtedy pracoval ako v čase mieru. Nemecké vojská začali na východnom fronte praktizovať [[taktika spálenej zeme|taktiku spálenej zeme]], tá bola len ďalším nezmyselným ničením a krviprelievaním v tejto krutej vojne. Výrazne zakolísala aj morálka nemeckej armády a obyvateľstva. V sovietskom zajatí sa zo zajatých nemeckých dôstojníkov sformovala protifašistická organizácia známa ako Liga nemeckých dôstojníkov vedená generálom delostrelectva [[Walther von Seydlitz-Kurzbach|von Seydlitzom]]. Jej členovia sa neskôr pripojili k nemeckému protifašistickému [[Výbor pre slobodné Nemecko|Výboru pre slobodné Nemecko]].
Riadok 239:
[[Súbor:RIAN archive 602161 Center of Stalingrad after liberation.jpg|náhľad|vpravo|Centrum mesta bolo na konci bitky prakticky zrovnané so zemou]]
Mesto [[Stalingrad]] bolo z veľkej časti zrovnané so zemou a po skončení bojov muselo byť prakticky postavené odznovu. Po skončení bitky zostalo v meste len {{m2|398000}} obytnej plochy, čo bolo asi len 11 % stavu spred [[23. august]]a 1942. Väčšina, až {{m2|278000}} tejto plochy sa nachádzala v Kirovskom obvode, ktorého sa boje dotkli relatívne najmenej. Spálených alebo zničených bolo 41
== Pamätník a pocta mestu ==
Riadok 248:
== Filmy o bitke ==
* [[1943]]
* 1943
* [[1949]]
* [[1950]]
* [[1956]]
* [[1963]]
* [[1989]]
* [[1993]]
* [[2001]]
* [[2003]]
* [[2013]]
== Poznámky ==
Riadok 267:
=== Ďalšia literatúra ===
* [[Antony Beevor]]
== Iné projekty ==
|