Pieninské bradlové pásmo: Rozdiel medzi revíziami

Celok bradlového pásma sa v dôsledku svojej geologicko-tektonickej stavby vyznačuje svojráznymi črtami. Existuje tu výrazný rozdiel v obehu podzemných vôd vo vápencových bradlách, ktorý je všeobecne veľmi malý, v porovnaní s horninami bradlového obalu, ktoré majú [[flyš]]ový charakter a väčšiu priepustnosť. Pramene vystupujúce v oblasti bradiel majú najčastejšie výdatnosť od desatín do 1 l.s^-1. Výnimkou je niekoľko málo prameňov, ako napríklad pramenisko vody na úpätí [[Malý Manín|Malého Manína]] pri vstupe do [[Manínska tiesňava|Manínskej tiesňavy]], ktorý po úprave [[vrt]]om umožňuje trvalý odber 70 l.s^-1 <ref>Fendeková, M., Böhm, V., Čech, F., Hyánková, K., Melioris, L., Némethy, P., Trnovec, A., 1997: ''Základy hydrogeológie.'' Univerzita Komenského, Bratislava, 236 s.</ref>. Iné pramene s nadpriemernou výdatnosťou sa nachádzajú pri [[Vršatské Podhradie|Vršatskom Podhradí]] (9,8 - 11,9 l.s^-1) alebo pri [[Veľký Lipník (obec)|Veľkom Lipníku]] (6 - 16,4 l.s^-1). V okolitých obalových komplexoch vystupujú viaceré pramene [[minerálna voda|minerálnych vôd]]. V západnej časti sú to hlavne pramene studených kyseliek, veľmi časté na [[Stredné Považie|strednom Považí]], v okolí [[Púchov]]a a [[Horná Súča|Hornej Súče]]<ref>Böhm, V., 1983: ''Regionálna hydrogeológia ČSSR II. (Západné Karpaty).'' Univerzita Komenského, Bratislava, 140 s.</ref>. Vývery minerálnych vôd z týchto hornín boli lokalizované aj pri stavbe [[Nosice (Priehrada mládeže)|Nosickej Priehrady mládeže]].