Írska republikánska armáda: Rozdiel medzi revíziami

'''Írska republikánska armáda''' ('''IRA''') ({{vjz|eng|''Irish Republican Army''}}, {{vjz|gle|''Óglaigh na hÉireann''}}) bola [[Írsko|írska]] polovojenská organizácia. Vznikla v roku [[1919]] zo zvyšku rebelských jednotiek Írskychírskych dobrovoľníkov, ktoré v roku [[1916]] zorganizovali [[Veľkonočné povstanie]]. Cieľom tohto povstania bolo oslobodiť Írsko spod britskej nadvlády a vytvoriť Írsku republiku. Na čele vtedajšej IRA stál [[Michael Collins (írsky líder)|Michael Collins]].

V rokoch 1919 {{- -}}1921 IRA rozpútala [[Britsko-írska vojna|Írsku vojnu za nezávislosť]]. IchJej snahy však vyústili do úplne opačného výsledku než predpokladali, či sami chceli. Nedosiahli zjednotenú nezávislú [[Írska republika (1919-1922)|Írsku republiku]], ale rozdelenie ostrova. Po podpísaní [[Britsko-írska zmluva|Britskobritsko-írskej zmluvy]] v roku 1921, ktorá rozhodla o rozdelení ostrova, došlo k prvému rozštiepeniu IRA. Väčšia časť tvorila základ [[Národná armáda (Írsko)|Armádyarmády Írskeho slobodného štátu]] pod vedením Collinsa. Zvyšná časť IRA pod vedením [[Éamon de Valera|Éamona de Valeru]] začala boj nielen proti prítomnosti Britov na území Írska, ale i proti novovzniknutej Dočasnej vláde a rozpútalirozpútala [[Írska občianska vojna|Írsku občiansku vojnu]] (1922 {{- -}}1923), ktorá však pre nichňu skončila neúspechom.

RokuV roku [[1932]] sa de Valera {{- -}}šéf politickej strany [[Fianna Fail|Fianna Fáil]], ujal moci. Chvíľu vychádzal v ústrety aktivistom IRA. RokuV roku [[1936]] však bola IRA ako [[Severné Írsko|Severným Írskom]], tak vládou [[Írsky slobodný štát|Írskeho slobodného štátu]], ktorú viedol de Valera, vyhlásená za ilegálnu. IRA začala upadať. Boj však pokračoval i naďalej. Cieľ sa nezmenil. „Briti von!“ a dosiahnutie jednotnej Írskej republiky so všetkými 32 grófstvami bolo prioritou číslo jeden.

"Bombová kampaň v Británii" v r.roku [[1939]] a bombové útoky počas [[50. roky 20. storočia|50. rokov]] boli zamerané na [[Belfast]], [[Londýn]] a hranice s [[Ulster]]om (hlavne [[1956]] {{- -}}[[1957]]). Zintenzívnenie aktivít IRA začalo rokom [[1968]], kedy sa do popredia dostávali otázky občianskych práv a bolo vytvorené [[Severoírske združenie pre občianske práva]]. Moderné obdobie IRA sa datuje od roku [[1969]], kedy dochádza k jej rekonštrukcii. Tento proces ju rozdelil na dva tábory: „[[Oficiálna írska republikánska armáda|Oficiálna IRA]]“ (OIRA) a „[[Dočasná írska republikánska armáda|Dočasná IRA]]“ (Provisional IRA {{- -}}PIRA) alebo tiež tzv. „Provos“. Prvá skupina „Oficiálov“ sa snažila o znovuzjednotenie Írska politickou cestou. Ich cieľom bolo vytvorenie socialistického Írska. Na druhej strane stáli členovia PIRA, ktorí vyvíjali systematickú teroristickú kampaň na území Severného Írska. V roku [[1974]] však zaútočili i v Anglicku. Potom, čo v “Birmingham pub” v meste [[Birmingham]] zahynulo 19 ľudí, britská vláda odpovedala Zákonom na prevenciu proti terorizme, ktorým bola IRA v Británii zakázaná.

[[31. augusta]] [[1994]] IRA zastavila bojové aktivity v nadväznosti na britsko-írske mierové iniciatívy. Roku [[1995]] napriek protestom unionistov [[Sinn Fein|Sinn Féin]], politické krídlo IRA, začala participovať na mierových rokovaniach s Britániou. Avšak už po 18. mesiacoch prímeria vo februári [[1996]] sa IRA vrátila k teroristickým útokom.<br />

Prvým mŕtvym od prímeria z roku 1994 bol britský vojak, ktorý zahynul po výbuchu náloží v dvoch automobiloch na základni Britskejbritskej armády v [[Lisburn]]e v [[Antrim (grófstvo)|grófstve Antrim]]. Útok sa uskutočnil v októbri 1996 a bolo pri ňom zranených 30 ľudí. Ďalšie prímerie vyhlásila IRA v júli [[1997]]. Od septembra toho roka Sinn Féin participovala na mierových rozhovoroch. V období 1997rokov 1997{{- -}}[[1998]] uskutočňovala bombové útoky odštiepenecká „[[Pokračujúca írska republikánska armáda|Pokračujúca IRA]]“ (CIRA) , ktorá nesúhlasila s prímerím.<br />

[[10. apríl]]a 1998 dosiahli mierové iniciatívy svoj vrchol podpísaním [[Veľkopiatková dohoda|Veľkopiatkovej dohody]] (alebo tiež Belfastská dohoda). Bolo vytvorené [[Severoírske zhromaždenie]], ktoré malo slúžiť k lepšej spolupráci medzi Severným Írskom a Írskou republikou. Implementácia dohody však opäť viazla kvôli otázke odzbrojenia IRA. Sinn Féin sa však účastnila na rokovaniach severoírskej vlády založenej v decembri [[1999]]. Po podpísaní Veľkopiatkovejj dohody sa od IRA odčlenili aktivisti, ktorí nesúhlasili s dohodou. Vystupujú pod názvom [[Pravá írska republikánska armáda|Pravá IRA]] (RIRA) a sú radikálne proti mierovému procesu v Severnom Írsku. Okrem iného je RIRA zodpovedná za bombový atentát, pri ktorom v auguste 1998 zahynulo v severoírskom meste [[Omagh]] 29 ľudí. <br />