Muráň (hrad): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
interpunkcia, štylistika |
d →Dejiny: wikilinky |
||
Riadok 86:
Keď sa [[Ján Jiskra z Brandýsa|Jiskrove]] a [[bratríci|bratrícke]] vojská zmocnili Gemera, vytvorili si na Muránskom hrade veľké zhromaždisko. Približne v strede areálu stál palác s kaplnkou a ďalšími obytnými a hospodárskymi budovami. [[Matej Bašo]], lúpežný rytier, je tiež spájaný s dejinami hradu, a to v rokoch [[1529]] – [[1549]], keď hrad vlastnil a so svojou družinou podnikal výpravy do širokého okolia [[Malohont]]u, Gemera a [[Spiš (župa)|Spiša]], kde prepadával a raboval panské sídla a dediny. Vypálil [[Levoča|Levoču]], [[Dobšiná|Dobšinú]] a jeho meno je spojené aj so zničením kartuziánskeho kláštora na [[Kláštorisko|Kláštorisku]] v [[Slovenský raj|Slovenskom raji]], ako aj s tvrdým vykorisťovaním poddaných. Cisárske vojsko, ktoré vyslal proti nemu snem, hrad v roku [[1548]] dobylo a Baša zabili pri úteku z hradu.
Z ďalších majiteľov si zaslúžia pozornosť [[Séčiovci]] (Széchyovci), ktorí hrad odkúpili a po roku [[1621]] aj prestavali. Po zavraždení Juraja Séčiho sa o hrad starala jeho manželka Mária spolu so 4 dcérami. Najstaršia z nich sa po ovdovení znovu vydala za [[František
Hrad v [[18. storočie|18. storočí]] dvakrát vyhorel a koncom 18. storočia už nebol obývaný. V roku [[1972]] hrad vyčistili a od roku [[1980]] sa vykonávala postupná nutná údržba hradu.
| |||