Muráň (hrad): Rozdiel medzi revíziami

d
→‎Dejiny: wikilinky
(interpunkcia, štylistika)
d (→‎Dejiny: wikilinky)
Keď sa [[Ján Jiskra z Brandýsa|Jiskrove]] a [[bratríci|bratrícke]] vojská zmocnili Gemera, vytvorili si na Muránskom hrade veľké zhromaždisko. Približne v strede areálu stál palác s kaplnkou a ďalšími obytnými a hospodárskymi budovami. [[Matej Bašo]], lúpežný rytier, je tiež spájaný s dejinami hradu, a to v rokoch [[1529]] – [[1549]], keď hrad vlastnil a so svojou družinou podnikal výpravy do širokého okolia [[Malohont]]u, Gemera a [[Spiš (župa)|Spiša]], kde prepadával a raboval panské sídla a dediny. Vypálil [[Levoča|Levoču]], [[Dobšiná|Dobšinú]] a jeho meno je spojené aj so zničením kartuziánskeho kláštora na [[Kláštorisko|Kláštorisku]] v [[Slovenský raj|Slovenskom raji]], ako aj s tvrdým vykorisťovaním poddaných. Cisárske vojsko, ktoré vyslal proti nemu snem, hrad v roku [[1548]] dobylo a Baša zabili pri úteku z hradu.
 
Z ďalších majiteľov si zaslúžia pozornosť [[Séčiovci]] (Széchyovci), ktorí hrad odkúpili a po roku [[1621]] aj prestavali. Po zavraždení Juraja Séčiho sa o hrad starala jeho manželka Mária spolu so 4 dcérami. Najstaršia z nich sa po ovdovení znovu vydala za [[František VešelényiVešeléni|Františka Vešeléniho]], známeho organizátora proticisárskeho sprisahania v roku [[1666]]. Po jeho smrti vdova (ktorá bola nielen udatná, ale aj pekná a volali ju „Muránska Venuša“) hrad urputne bránila a cisárske vojská ho dobyli až po 3 rokoch v roku [[1670]]. V roku [[1720]] predala hrad kráľovská komora [[Štefan Koháry|Štefanovi Kohárymu]]. Jediná dcéra posledného Koháryho sa vydala za Coburga a tí vlastnili hrad až do roku [[1945]].
 
Hrad v [[18. storočie|18. storočí]] dvakrát vyhorel a koncom 18. storočia už nebol obývaný. V roku [[1972]] hrad vyčistili a od roku [[1980]] sa vykonávala postupná nutná údržba hradu.
12 465

úprav