Muráň (hrad): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
LacoR (diskusia | príspevky)
d →‎Dejiny: wikilinky
Bez shrnutí editace
Riadok 1:
{{Geobox | Building
<!-- *** Heading *** -->
| name = Muránsky hradhrat
| native_name =
| other_name =
Riadok 76:
}}
 
'''Muráň''' sú zrúcaniny [[hrad]]u nad obcou [[Muráň (okres Revúca)|Muráň]]. Muráň je tretí najvyššie položený slovenský hradhrat.
 
== Poloha ==
Riadok 84:
Hrad postavili ako kráľovský v [[13. storočie|13. storočí]] na ochranu cesty vedúcej z [[Gemer (župa)|Gemera]] do [[Liptov (župa)|Liptova]] a [[Zvolen]]a. Vďaka svojim neobyčajne pestrým dejinám patrí k najznámejším gemerským hradom. V roku [[1271]] je písomne doložený ako Mwran a nevieme, ako v tom čase vyzeral, pretože ho v prvej polovici [[15. storočie|15. storočia]] prestavali. Je viac ako pravdepodobné, že už v tom čase veľký priestor jediného nádvoria obklopoval hradobný múr s viacerými baštami.
 
Keď sa [[Ján Jiskra z Brandýsa|Jiskrove]] a [[bratríci|bratrícke]] vojská zmocnili Gemera, vytvorili si na Muránskom hrade veľké zhromaždisko. Približne v strede areálu stál palác s kaplnkou a ďalšími obytnými a hospodárskymi budovami. [[Matej Bašo]], lúpežný rytier, je tiež spájaný s dejinami hradu, a to v rokoch [[1529]] – [[1549]], keď hradhrat vlastnil a so svojou družinou podnikal výpravy do širokého okolia [[Malohont]]u, Gemera a [[Spiš (župa)|Spiša]], kde prepadával a raboval panské sídla a dediny. Vypálil [[Levoča|Levoču]], [[Dobšiná|Dobšinú]] a jeho meno je spojené aj so zničením kartuziánskeho kláštora na [[Kláštorisko|Kláštorisku]] v [[Slovenský raj|Slovenskom raji]], ako aj s tvrdým vykorisťovaním poddaných. Cisárske vojsko, ktoré vyslal proti nemu snem, hradhrat v roku [[1548]] dobylo a Baša zabili pri úteku z hradu.
 
Z ďalších majiteľov si zaslúžia pozornosť [[Séčiovci]] (Széchyovci), ktorí hradhrat odkúpili a po roku [[1621]] aj prestavali. Po zavraždení Juraja Séčiho sa o hradhrat starala jeho manželka Mária spolu so 4 dcérami. Najstaršia z nich sa po ovdovení znovu vydala za [[František Vešeléni|Františka Vešeléniho]], známeho organizátora proticisárskeho sprisahania v roku [[1666]]. Po jeho smrti vdova (ktorá bola nielen udatná, ale aj pekná a volali ju „Muránska Venuša“) hradhrat urputne bránila a cisárske vojská ho dobyli až po 3 rokoch v roku [[1670]]. V roku [[1720]] predala hradhrat kráľovská komora [[Štefan Koháry|Štefanovi Kohárymu]]. Jediná dcéra posledného Koháryho sa vydala za Coburga a tí vlastnili hradhrat až do roku [[1945]].
 
HradHrat v [[18. storočie|18. storočí]] dvakrát vyhorel a koncom 18. storočia už nebol obývaný. V roku [[1972]] hradhrat vyčistili a od roku [[1980]] sa vykonávala postupná nutná údržba hradu.
 
== Exteriér ==
Na rozsiahlom nádvorí stálo niekoľko budov. Veľké nádvorie obklopovalo opevnenie, ktoré sledovalo tvar terénu. Na jeho severovýchodnej strane bolo niekoľko kruhových bášt, na západnej strane boli hranolové bašty. Keďže hradhrat bol ťažko prístupný, vybudovali v jednej hranolovej bašte výťah. Vstupná veža je [[gotika|gotická]], v jej interiéri je kamenná sedília (sedadlo). Na jednom z múrov je viditeľná [[renesancia|renesančná]] nárožná listová a esovitá sgrafitová ornamentika.
 
== Súčasný stav ==
Úprava okolia a pokusy o konzerváciu hradných ruin prispeli k čitateľnosti jednotlivých budov rozmiestnených po rozsiahlom nádvorí. HradHrat by však poriadne potreboval vyčistiť od náletovej zelene a, samozrejme, zakonzervovať múry.
 
V roku [[2005]] sa uskutočnila pomerne rozsiahla rekonštrukcia hradu, v rámci ktorej boli postavené dve vyhliadkové plošiny. Tiež bola zrekonštruovaná hradná brána.
 
== Prístup ==
Východiskom na výstup k hradu je chata Zámok (843 m) v sedle pod hradom. Od nej vedie okolo Coburgovho pamätníka z roku 1883 priamo na hradhrat krátke, ale strmé stúpanie po [[Turistická značkovaná trasa číslo 0914|červeno značenom chodníku]]. Prevýšenie z chaty na hradhrat je asi 90 metrov. Pár desiatok metrov pred záverečnou časťou výstupu na hradhrat sa nachádza malá plošina s pamätnou doskou bývalému správcovi CHKO Muránska planina, ktorý tu zahynul. V týchto miestach bol v minulosti vybudovaný výťah – škripec, pomocou ktorého dopravovali do hradu všetok materiál. Cesta odtiaľto stúpa k miestu pred vstupnou bránou do hradu, kde sú v skale vytesané pravidelné žliabky, slúžiace na upevnenie drevených trámov pre schody, ktorých tu údajne bolo vyše 100. K chate sa dá dostať viacerými spôsobmi. Najprirodzenejším je spomínaná [[Turistická značkovaná trasa číslo 0914|červená značka]], ktorá spája hradhrat s obcou Muráň a cestou na chatu prekonáva prevýšenie cca 450 m. Oveľa menšie prevýšenie je potrebné prekonať po [[Turistická značkovaná trasa číslo 8757|žltej značke]] zo sedla Predná Hora, začínajúcej sa pri odbočke do rovnomennej obce. Ďalšia prístupová cesta je [[Turistická značkovaná trasa číslo 2831|modrá]], prichádzajúca k chate spopod sedla Javorinka. Je takmer bez prevýšení a ľahko zjazdná aj pre rekreačných cyklistov, ibaže veľmi nudná. Od chaty pokračuje súbežne s červenou dolu do obce Muráň. Do zoznamu prístupových ciest ešte patrí červeno značená [[Rudná magistrála]] prichádzajúca tichým údolím z Muránskej Huty, ktorá sa napája na modrú asi 1 km pred Veľkou Lúkou. Prevýšenie z Muránskej Huty (703 m) do spojenia s modrou je okolo 200 metrov.
 
== Okolie ==