Kominterna: Rozdiel medzi revíziami

Informbyro bolo pôvodne umiestnené v Belehrade (v tom čase hlavné mesto Juhoslovanskej federatívnej ľudovej republiky). Organizácia združovala pôvodne komunistické strany Sovietskeho zväzu, Bulharska, Československa, Francúzska, Maďarska, Talianska, Rumunska, Juhoslávia a Poľskou zjednotenú robotnícku stranu. Po vylúčení Juhoslávie obvinenej z "[[Titoizmus|titoizmu]]" v roku 1948 bolo sídlo presunuté do Bukurešti. Členom sa stala aj komunistická strana Talianska avšak nemecké komunistické strany ani Čina členmi neboli. Španielska komunistická strana bola oficiálne zakázaná avšak Informbyro publikovalo materiály aj v španielčine. V

Po aprílismrti 1954Stalina denník s názvom "Za večný mier, za ľudovúsa demokraciu!" (rusky За прочный мир, за народную демократию!) prestal vychádzať v prekladoch14. Poseptembra smrti1953 Stalinanovým sa[[Generálny novýmtajomník sovietskymKSSZ|generálnym vodcomtajomníkom KSSZ]] stal [[Nikita Sergejevič Chruščov|Chruščov]], ktorý netrval tak nástojčivo na kopírovaní sovietskych vzorov, čo zmysel Infobyra oslabovalo. ažV doapríli tej1954 mierynajprv prestal vychádzať v prekladoch<ref>Oznam v denníku «Правда» z 18 apríla 1954</ref> denník Informbyra "Za večný mier, žeza boloľudovú demokraciu!" (rusky За прочный мир, за народную демократию!) a o dva roky 17. apríla 1956 bolo celé Informbyro rozpustené.<ref>{{Citácia knihy

}}</ref> Archív Informbyra je uložený v Ruskom štátnom archíve sociálno-politických dejín v Moskve.

==Vplyv Komiterny a InfobyraInformbyra==

Rozhodnutia Komiterny a InfobyraInformbyra zásadným spôsobom ovplyvňovali, ba až určovali politiku členských strán. Napríklad rezolúcia Infobyra z júna 1948 s tézou "o prechode kliky Tita-Rankoviča od demokracie k buržoáznemu nacionalizmu" bola základom kampane proti takzvaným [[Buržoázny nacionalizmus|buržoáznym nacionalistom]] v Československu. <ref> [http://www.vhu.sk/data/files/216.pdf Michal Štefanský: Studená vojna (Slovensko 1946-1954), Vojenský historický ústav, Bratislava 2008] </ref>