Internacionálny štýl: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Legobot (diskusia | príspevky)
d Bot: Odstránenie 1 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q162324)
d wikilinky
Riadok 6:
Internacionálny štýl bol v čase svojho definovania naplnením prevratných možností (používanie [[železobetón]]ového a [[oceľ]]ového skeletu) a smelých ideí doby, sledujúcich základné postuláty [[moderná architektúra|modernej architektúry]], vyrieknuté o generáciu skôr - [[Otto Wagner|Wagnerovo]]: ''účel – konštrukcia – poézia'' a radikálne [[Adolf Loos|Loosovo]]: ''ornament je zločin''. Reakciou na celosvetovo expandujúci, chladný a pragmatický internacionálny štýl bolo aj sformovanie hnutia postmoderny, ktorého postoj ilustruje [[Robert Venturi|Venturiho]] parafráza: ''Menej je nuda.''
 
Počiatky [[Dizajn (výrobok)|dizajn]]u siahajú až k [[priemyselná revolúcia|priemyselnej revolúcii]] a k začiatkom strojovej výroby. Do doby priemyselnej revolúcie sa predmety vyrábali ručnou prácou, samostatne, čiže výsledné diela vznikali prácou osoby, ktorá ich vymyslela. Nové výrobné procesy priniesli aj rozdelenie práce, a takto sa dizajn rozdelil od výroby. Vznikli nové umelecké skupiny, ktoré definovali úlohu moderného dizajnu. Takou bola aj škola [[Staatliches Bauhaus]] založená [[Walter Adolph Gropius|Walterom Gropiusom]], ktorej cieľom bola výroba takých predmetov, ktoré zjednotili intelektuálne, praktické a estetické požiadavky. Ich heslom bolo: ''Forma sleduje funkciu.''
 
Keď bol v roku [[1933]] Bauhaus zrušený, Gropius, [[Ludwig Mies van der Rohe]] a niekoľko ďalších profesorov [[Bauhaus]]uBauhausu emigrovali do [[Spojené štáty|Spojených štátov]], často cez [[Veľká Británia|VeľkúSpojené Britániukráľovstvo]], kde pokračovali v šírení myšlienok Bauhausu prostredníctvom výstav, architektonických komisií, a v prípade Gropiusa a van Roheho tým, že po vojne prijali vysoké učiteľské miesta. Pojem medzinárodný štýl bol priradený menej úžitkovým formám modernizmu, ktoré sa potom v Spojených štátoch objavili. Štýl pomenoval [[Alfred H. Barr ml.]], vtedajší riaditeľ Múzea moderného umenia v New Yorku, podľa katalógu - ''Medzinárodný štýl: Architektúra od roku 1922'' - vydaného ako prievodcu výstavu diel; [[Russel Hitchcock|Russela Hitchcocka]] a [[Philip Johnson|Philipa Johnsona]], ktorá sa v múzeu konala v roku [[1932]].
Napriek tomu, že sa medzinárodný štýl sa používal v súvislosti so špecifickým typom [[modernizmusModernizmus (umenie)|modernizmu]], zastavanými takými tvorcami ako Gropius a van der Rohe, bol tento pojem prisudzovaný takej [[estetika|estetike]] modernizmu, ktorá sa objavila ako výsledok funkcionalistického prístupu k designu výhradne na štylistickej úrovni.
 
Medzinárodný štýl vyznačujúci sa využitím priemyslových materiálov, akými sú [[oceľ]] a [[sklo]], a úžitkovým nedekoratívnym prístupom k designu architektúry a interiéru, dosiahol v šesťdesiatych rokoch svoj vrchol.
 
Pojem medzinárodný štýl sa stal takmer [[synonymum|synonymom]] pre dobrý [[Dizajn (výrobok)|dizajn]], koncepciu, ktorá sa objavila v severnej Európe a Amerike bezprostredne po [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]].
 
== Slovensko ==
Po skončení prvej svetovej vojny radostné ovzdušie prinieslo veľmi dobré výsledky. Vzájomná medzinárodná spolupráca z vojnového obdobia pokračovala aj v mieri. Zlé spomienky z vojny pomáhali skracovať vzdialenosti medzi ľuďmi, najmä myšlienková príbuznosť sa sformovala do spoločných medzinárodných programových vyhlásení v architektúre. Po vzniku [[ČeskoslovenskoČesko-Slovensko|ČeskoslovenskaČesko-Slovenska]] vzrástla spoločenská objednávka, lebo Slovensko zaostávalo za vývojom v Čechách, cieľom bolo zaplniť túto medzeru. Socialisticky orientovaní umelci založili v Čechách roku [[1920]] spolok [[Devětsil]] a časopis ''Stavba'', ktorý sa stal vzorom novej architektúry. Na Slovensku na začiatku 20. rokov bola založená [[Umelecká beseda Slovenska]]. K prúdu vplyvov sa pridružil výrazný vplyv nemeckého Bauhausu. Všetky tieto podnety spoluvytvárali základ internacionálnemu štýlu.
 
== Pozri aj ==