Náboženstvo starovekého Egypta: Rozdiel medzi revíziami

'''Náboženstvo starovekého Egypta''' je komplexný súbor predstáv týkajúcich sa mytológie a spoločenských javov v staroegyptskej spoločnosti, akými boli normy správania, [[obrady prechodu|prechodové obrady]] alebo zvyklosti.

[[Mytológia]] sa dotýkala už počiatkov [[staroveký Egypt|starovekého Egypta]], jeho zjednotenia faraónom [[Meni]]m, ku ktorému došlo približne okolo roku 3000 pred  Kr. Identita zjednotiteľa nie je presne známa, pretože pod označením Meni sa môže ukrývať viacero panovníkov – [[Narmer]], [[Hor-Aha]] alebo [[Chasechemuej]], či dokonca niektorý zo skorších vládcov. Podľa samotných Egypťanov im vládli v najstarších dobách vládcovia božského pôvodu, polobohovia a ešte skôr samotní bohovia, o tom rozpráva tzv. Kráľovský mýtus.

[[Súbor:Egypte louvre 116 stele.jpg|thumb|Trojica bohov-stvoriteľov -  – Ptah, Ré a Amon -  – so svojimi odznakmi]]

Heliopolskí kňazi považovali za najvyššieho boha [[Atum]]a (či neskôr Atum-Réa), ktorý vystúpil z prvotných vôd na prvom pahorku '''benben'''. Obraz zeme vystupujúcej z vôd, mimochodom pripomínajúci každoročné opadanie záplavových vôd na Níle, je opakujúcim sa motívom vo všetkých kreacionistických mýtoch. Zrodenie a uctievanie solárneho božstva v Egypte bolo spojené s [[obelisk]]mi, ktoré snáď mali evokovať benben. Obelisky sa stavali všade tam, kde mal kult niektorý zo slnečných bohov-stvoriteľov.

Tu sa na kozmogonický mýtus pripája mýtus kráľovský: zo spojenia Neba a Zeme vzniká štvorica súrodencov [[Osiris|Usire]], [[Eset]], [[Sutech]] a [[Nebtet]], ktorí vytvoria dva páry. Usire sa stane prvým vládcom nad ľudmi, no jeho brat Sutech mu túto pozíciu závidí. Ľsťou prinúti Usira, aby vliezol do pripraveného sarkofágu, ktorý zaklincuje a hodí do [[Níl]]u. V inej verzii mýtu Sutech bratove telo roztrhá na štrnásť častí, ktoré rozhádže po celom Egypte, a jeho [[Pohlavný úd|falus]] dá zožrať krokodílovi. Usirova žena Eset dlho hľadá manželovo telo (prípadne zbiera jeho kusy po celom Egypte), až sa jej to nakoniec podarí. S pomocou boha [[Anup]]a Usireva zabalzamuje a magicky oživí, a ten zaujme miesto vládcu na druhom svete. Esetin syn [[Hor]], ktorého splodila buď s niektorou časťou manželovho tela alebo po jeho oživení, sa usiluje pomstiť otcovu vraždu a bojuje so Sutechom o vládu. Nakoniec ho premôže, znovunastolí maat, ktorá bol porušená Sutechom, a je uznaný za právoplatného kráľa. Sutech ako boh však nemôže byť Horom zavraždený, preto sa tento súboj neustále opakuje. Kráľova osoba, vtelenie boha Hora, je súčasťou tohoto večného kozmického zápasenia medzi maat a istef.

Podľa chmúnevskej kozmogónie jestvovali na počiatku štyri živly zosobnené božskými pármi Nun/Naunet, Kek/Kauket, Heh/Hauhet a Amon/Amaunet. Medzi týmito živlami dôjde k napätiu, ktoré vyústi v explóziu energie, z ktorej povstane prvotný pahorok, Ostrov plameňov, a na ňom vyjde slnko.

V šiestom roku svojej vlády si Amenhotep IV. (Amon je spokojný) zmenil meno na Achnaton (slúžiaci Atonovi), čím naštartoval obdobie označované ako [[amarnská revolúcia]] (1375  –  1350 pred  Kr.). Achnaton zrušil Amonov [[kult]] aj kulty iných božstiev a skonfiškoval Amonov majetok (ktorý mohol v tom čase dosahovať až vlastníctvo tretiny všetkej egyptskej pôdy). Za jediné, najvyššie božstvo vyhlásil Atona zobrazovaného ako slnečný kotúč s dlhými, všeobímajúcimi rukami ponúkajúcimi kríž života, [[anch]]. Zaujímavé pritom je, že sa Achnaton s Atonom nestotožňuje. Hovorí o sebe iba ako o Atonovom synovi, Aton je pre neho osobným bohom, s ktorým sa bežní ľudia môžu spojiť len prostredníctvom faraóna. Chrámy, ktoré necháva stavať pre Atona nemajú strechu, aby mohlo slnečné svetlo vniknúť priamo dnu. V rámci svojej politiky dá postaviť nové hlavné mesto [[Achetaton]] (Atonov obzor) a nastolí nový umelecký štýl, ktorý dosiahne v egyptskej histórii neprekonaný stupeň realizmu.

Egypťania kládli dôraz snáď ako nikto iný, na pohrebné rituály a zabezpečenie posmrtného života. Prevládala predstava, že je dôležité zachovať si telesnú schránku po smrti neporušenú čo najdlhšie, pretože v nej prebýva [[duša]]. To bol aj jeden z dôvodov, prečo bola egyptská [[medicína]] na tak vysokej úrovni. Egypťania dosiahli majstrovstvo v umení [[mumifikácia|mumifikácie]] mŕtvych. Keďže venovali veľké úsilie tomu, aby mumifikáciu doviedli do dokonalosti, boli znalcami ľudského tela a orgánov. Egypťania verili, že mumifikáciu vynašiel boh Anup, ktorý bol zároveň sprievodcom mŕtvych do podsvetia. Bol zobrazovaný ako šakal alebo so šakalou hlavou, v blízkosti Usira. Najdôležitejšia bola cesta mŕtveho do podsvetia, ktoré bolo často umiestňované pod zemou, ale tiež v nebi. Na tejto ceste čakali na dušu zosnulého mnohé nástrahy, ktorým mal čeliť prostredníctvom [[mágia (okultizmus)|magických]] zaklínadiel a formulí, ktoré boli často vpísané do [[sarkofág]]u alebo na stenách hrobky. Duša zosnulého musela prejsť vážením a [[iniciácia|iniciačným]] rituálom, ktorý predstavoval odriekanie mien 42 bohov a pomenovaní rôznych miest v zásvetí. Duša bola položená na váhy, na ktorých druhej strane bolo pštrosie pero. Každým zo 42 bohov, bola položená jedna otázka, na ktorú bolo potrebné odpovedať nie. Ak dotyčný klamal, váhy sa vychýlili tak, že jeho duša bola ľahšia ako pero, symbol spravodlivosti bohyne Maat. Odpovede boli zaznamenávané Usirom, ktorý ich potom vyhodnotil. Ak prevážili pravdivé odpovede, duša mohla vstúpiť do podsvetia. Ak prevážili odpovede záporné, mŕtvy bol zhltnutý obludou [[Amemait]]. 42 otázok položených mŕtvemu predstavovali akýsi mravný kódex starovekého Egypta. V neskorších dobách bola do hrobu prikladaná [[Kniha mŕtvych]], ktorá mala slúžiť pre zosnulého ako návod na cestu podsvetím. Do hrobky sa tiež prikladali figurky služobníkov, ktorí mali za zosnulého vykonávať rôzne povinnosti, obetiny jedla, rôzne talizmany, hlava, ktorá mala slúžiť ako príbytok pre ducha po tzv. rituálnom otváraní úst a pod.