Ličartovce: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d wikiodkazy
Vegbot (diskusia | príspevky)
typo. gram., replaced: 421-51 → 421 – 51 (2), Kedže → Keďže, , → , (2), dalši → ďalši, závadnou → chybnou, Popis → Opis (2), replaced:   →
Riadok 37:
'''Ličartovce''' sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Prešov|Prešov]]
== Polohopis ==
Obec Ličartovce leží v údolí rieky [[Torysa (rieka)|Torysy]] v nadmorskej výške okolo 243 metrov nad morom. Obec Ličartovce má dobrú polohu, leží približne v prostriedku medzi mestami Košice a Prešov. Občania využívajú autobusovú aj vlakovú dopravu. Obec patrí do [[Košicko-prešovská aglomerácia|Košicko-prešovskej aglomerácie]] , čo je najväčšia aglomerácia na Slovensku a kde žije 555 800 obyvateľov.
 
=== Vzdialenosť do najbližsích obcí ===
Riadok 100:
 
=== Stredovek a novovek ===
V 14. a prvej polovici 15. storočia patrili Ličartovce drienovskej vetve [[Abovci|Abovcov]]. Neskôr boli ich vlastníkmi šlachtici z Budimíra, Ploského, rodina Muladiovcov a mesto [[Košice]]. V roku [[1427]] boli sedliacke domácnosti okrem richtárovej rozdelené do desiatich [[Porta (daňová jednotka)|port]] takže Licartovce v tom čase boli stredne veľkou dedinou. Neskôr väcšina sedliakov stratila pozemky a stali sa z nich [[želiari]]. V rokoch 1567 a 1588 sedliakov zdanili od 3,5 a 1,5 [[Porta (daňová jednotka)|porty]] pričom v roku 1567 tri domácnosti hospodárili na celých a tri na polovičných usadlostiach, v tých rokoch tu žilo aj šesť [[želiari|želiarských domácností]]. Na konci 16. storočia boli teda Ličartovce iba malou dedinou.
 
V roku [[1792]] bola táto dedina majetkom kráľovského [[fiškus]]a, od ktorého odkúpil tento majetok Koloman [[Pillerovci|Piller]], ktorý ho vlastnil až do vyvlastnenia po druhej svetovej vojne. V roku [[1736]] bola prestavaná a rozšírená pôvodná budova budúceho kaštieľa. Je postavený na spôsob východoslovenských renesančných kaštieľov s nárožnými vežami a [[atika]]mi. Má barokovo-klasicistickú [[fasáda|fasádu]] a neskôr zabudovaný [[erb]]. V dvore sa nachádza aj pomerne vzácna neoklasicisticko-secesná socha ženy – Vesny z liatej kameniny, ktorej autorom je L. Keiser z [[Zurich]]u. Počas [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]] tu bol ubytovaný nemecký generálny štáb a po roku [[1945]] je v ňom zriadená ozdravovňa, neskôr nemocnica a napokon psychiatrické oddelenie pre mužov, ktoré pod rôznymi názvami funguje dodnes.
Riadok 108:
 
=== Kaštieľ ===
[[Kaštieľ]] v Ličartovciach je historizujúca stavba, ktorá vznikla prestavbou a rozšírením pôvodnej stavby vystavanej tunajšími zemepánmi v roku [[1736]]. V sparkovanom dvore je umiestnená plastika Vesny. Je to vzácny umelecký predmet, neoklasicistická secesná socha z Zürichu. Počas 2. sv. Vojny v roku 1944 bol v kaštieli ubytovaný nemecký generálny štáb. Hneď po ukončení vojny v roku [[1945]] sa prikročilo k parcelácii veľkostatkov. Jeho posledným vlastníkom bol Dr. Dezider [[pillerovci|Piller]]. Les a [[kaštieľ]] preberá štát, ornú pôdu o výmere {{ha|240|m}} dostávajú jednak deputátnici a jednak malorolníci.
 
Kaštieľ je opravený a bola v ňom zriadená ozdravovňa a neskôr nemocnicna. V roku [[1954]] bolo zriadené psychiatrické oddelenie pre mužov, neskôr pre ženy. V roku [[1971]] kapacita kaštieľa nepostačovala, preto v priebehu dvoch rokov bol postavený nový pavilón pre 50 pacientov. V roku [[1980]] bolo v ústave 141 obyvateľov. V roku [[1996]] bola nemocnica prestahovaná do nových priestorov v [[Prešov]]e.
Riadok 134:
 
=== Problémy s pitnou vodou ===
V roku 1972 sa objavili problémy sos závadnounevyhovujúcou vodou v škole, ale aj v celej obci. V roku 1973 bolo potrebné rozšírit telefónnu siet a napojit obec priamo na sídlo okresu Prešov.
 
KedžeKeďže Ličartovcanov dlho trápi problém kvalitnej vody, obecný úrad podal v roku [[1993]] žiadost o vydanie stavebného povolenia na výstavbu vodovodu a kanalizácie. Bol vypracovaný projekt, ktorý uvažoval s napojením na [[Starina (vodná nádrž)|Starinu]], nakoľko aj dalšieďalšie vrty nepriniesli očakávaný výsledok. V roku [[1995]] bol existujúci projekt na výstavbu vodovodu prehodnotený so zmenou napojenia na vodný zdroj, nakoľko v obci bol získaný vyhovujúci vodný zdroj a bol znížený financný náklad. V roku [[1996]] bola začatá výstavba obecného vodovodu, ktorá v súčasnosti pre nedostatok financných prostriedkov stagnuje. V roku [[1998]] Obecný úrad Ličartovce objednal vypracovanie projektu na výstavbu kanalizácie a čističky odpadových vôd, ktorý rieši odkanalizovanie nielen domácností, ale aj všetkých subjektov, ktoré sa v obci nachádzajú. Od roku 1995 prebieha výstavba Domu smútku na miestnom cintoríne. Na túto stavbu OcÚ úcelové prostriedky neboli pridelené.
 
=== Dialničný úsek D1 ===
Riadok 142:
 
== Náboženstvo ==
Doklady o cirkevnom živote miestnych obyvateľov pochádzajú z archívu košickej Arcidiecézy. V rokoch 1749- – 1755 rímskokatolícky kostol sa v obci nenachádzal. Veriaci sa zhromažďovali na bohoslužby a obrady v kaplnke veľkostatku, ktorú spravovala grófka Juliana Medňanská. Sväté omše prichádzal vysluhovať kaplán z Drienova. Príslušnosť miestnych obyvateľov k náboženskému vyznaniu bola v tom čase nasledovná:
{| class="wikitable"
|-
Riadok 177:
Dňa 20.1.1961 vyšlo prvé číslo miestnych novín pod názvom „Ličartovský spravodaj“. Vychádzali 2x mesačne v počte 150 výtlačkov.
 
V roku 1962 MNV otvoril stále kino, v ktorom sa premietali filmy pravidelne 2x týždenne , vo štvrtok a v nedeľu večer pre dospelých, v nedeľu popoludní pre deti. Premietalo sa v starej škole.
 
Počnúc rokom 1993 z iniciatívy členov MS každoročne v máji občania Ličartoviec si pripomínajú a oslavujú Deň matiek. Slávnosť pripravuje obecný úrad spolu s miestnym výborom Matice Slovenskej. Začína sa na cintoríne Májovou pobožnosťou a položením kytičiek na hroby matiek a ostatných mám, príbuzným účastníkov osláv. Slávnosť pokračuje kultúrnym programom s milými príspevkami detí z MŠ a ZŠ, ktoré s nimi nacvičia ich učitelia a učiteľky.
Riadok 189:
 
== Domov sociálnych služieb ==
DSS sa nachádza priamo v obci v malebnom prostredí parkov a alejí. Účelom zariadenia je poskytovanie komplexnej sociálnej starostlivosti, t.  j. stravovanie, zaopatrenie, poradenstvo, záujmová činnosť, kultúrna činnosť, pracovná terapia, rekreačná a rehabilitačná činnosť.
 
Sociálna starostlivosť pre klientov sa v našom zariadení poskytuje od 1.9.1966, kedy Okresným národným výborom v Prešove bol zriadený Ústav sociálnej starostlivosti pre dospelých. Súčasným zriaďovateľom je Prešovský samosprávny kraj.
Riadok 212:
Chotár je odlesnený iba vo východnej časti, v západnej časti je súvislý les (dub, buk, breza). Má nivné illimerizované, hnedozemné a hnedé lesné pôdy. Je tu sírouhlíkový minerálny prameň.
 
Pri kaštieli je dendrologická rezervácia v malom, pomerne dobre zachovanom prírodnom parku z roku 1836 s početnými cudzokrajnými druhmi.
 
== Zdroj ==