Gorazd (Nitra): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Vegbot (diskusia | príspevky)
typo. gram., replaced: - →  –  (2), Popis → Opis, nášho územia → územia Slovenska
Riadok 18:
'''Svätý Gorazd''' (9. – 10. storočie) bol slovenský [[biskup]] a literát.
 
Gorazd bol žiakom sv. [[Konštantín Filozof|Cyrila]] a [[Metod]]a. Pochádzal z okolia [[Nitra|Nitry]], pravdepodobne z lokality dnešnej obce [[Močenok]], z usadlosti Gorazdov. Spolu so sv. Cyrilom a Metodom a ich pomocníkmi sv. [[Kliment Ochridský|Klimentom]], [[Naum Ochridský|Naumom]], [[Svätý Angelár|Angelárom]] a [[Sáva (Sedempočetník)|Sávom]] patrí do skupiny [[svätci|svätcov]] označovaných svätí [[Sedempočetníci]].
 
Nezachoval sa nám žiaden samostatný život Gorazda, najviac informácií o ňom máme z ''Života Klimenta'', ktorý napísal svätý Teofylakt Ochridský na konci 11. alebo začiatku 12. storočia na základe starších slovanských predlôh. Gorazdovo meno sa nachádza aj v Zozname bulharských arcibiskupov, v slávosloví v tzv. Borilovom synodiku ([[1211]]) a ďalších prameňoch.
 
Spolu so sv. Cyrilom a Metodom sa zúčastnil r. [[867]] cesty do Ríma. Za [[kňaz]]a vysvätil Gorazda [[biskup]] [[Formozus]] v [[Rím]]e v roku [[868]]. O jeho prítomnosti v [[Rím]]e svedčí aj správa z literárnej správy ''Uspenije Kirilla'', kde sa môžeme dočítať, že [[Konštantín Filozof|Cyril]] si pred svojou smrťou pozval do kláštora [[Kliment Ochridský|Klimenta]], [[Sáva (Sedempočetník)|Sávu]], [[Svätý Angelár|Angelára]], Gorazda a [[Naum Ochridský|Nauma]] a utvrdzoval ich vo viere. Spolu so svätým Metodom bol pri návrate z Ríma zajatý a väznený franskými biskupmi.
Riadok 26:
Sv. Gorazda si za svojho nástupcu v [[biskup]]skom úrade pred svojou smrťou zvolil sv. [[Metod]] týmito slovami: ''Toto je vašej zeme slobodný muž, učený dobre v latinských knihách, pravoverný.'' Pri jeho voľbe vychádzal sv. [[Metod]] z pomerov v 9. storočí, ktoré delili ľudí na slobodných a poddaných. V myšlienkovom svete takéhoto prostredia nebolo možné, aby nástupcom v [[arcibiskup]]skom úrade bol niekto iný ako syn niektorého vplyvného [[Veľká Morava|veľkomoravského]] veľmoža, ktorý by mal vážnosť v očiach kniežat a mal aj ich podporu. Nie je jasné, či v tom čase už bol vysväteným biskupom alebo nie.
 
Osudy svätého Gorazda po smrti sv. Metoda ([[6. apríla]] [[885]]) zostávajú nejasné. Na krátko, kým sa k moci nedostal [[Viching]], sa ujal vedenia byzantskej misie. Dlhý život Klimenta (tzv. Bulharská legenda) hovorí o jeho odstránení z biskupského stolca a väznení. Potom už o ňom nemáme žiadnu správu až vo veľmi neskorých prameňoch. Nespomína sa, že by bol vyhnaný z nášho územia Slovenska ako Kliment, Naum a Angelár. Pravdepodobne bol zabitý alebo nútený stiahnuť sa do úzadia.
 
Mnohé teórie uvádzajú, že po smrti kráľa [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätopluk]] bol sv. Gorazd vysvätený na biskupa a povýšený na arcibiskupa [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]]. Pre takéto tvrdenia však chýbajú akékoľvek argumenty. Niektorí tiež tvrdia, že po vpáde [[Uhri|Maďarov]] do Karpatskej kotliny bol nútený utiahnuť sa do zahraničia. Je možné, že pôsobil v Čechách, Poľsku alebo v Bulharsku. Ani pre tieto úvahy však neexistujú žiadne seriózne faktografické podklady, s výnimkou Bulharska. Práve v [[Bulharsko|Bulharsku]], kde je zaradený do zoznamu svätých [[Sedempočetníci|Sedempočetníkov]], je jeho pamiatka osobitne živá.
Riadok 34:
Keďže sv. Gorazd veľmi dobre poznal svojho učiteľa sv. [[Metod]]a, mnohí, najmä slovenskí bádatelia predpokladajú, že je aj autorom jeho životopisu, ktorý poznáme pod názvom ''Život Metoda''. Gorazdovi sa niekedy pripisuje aj preklad staroemerámskej spovednej modlitby zo starej hornonemčiny do staroslovienčiny.
 
Liturgická spomienka sv. Gorazda a spoločníkov sa podľa kalendára [[Rímskokatolícka cirkev|Rímskokatolíckej cirkvi]] slávi na [[Slovensko|Slovensku]] [[27. júl]]a. V [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckej]] a [[Pravoslávna cirkev|pravoslávnej]] cirkvi je uctievaný v rámci skupiny svätých sedmopočetníkov tiež 27. júla.
 
Úctu k sv. Gorazdovi na Slovensku dokazujú nielen jemu zasvätené kostoly, ale aj veľký počet jeho vyobrazení (Dusík, Hložník, [[Mikuláš Klimčák|Klimčák]]). [[Zoznam slovenských básnikov|Básnik]] [[Svetloslav Veigl]] napísal o sv. Gorazdovi báseň.
Riadok 40:
== Literatúra ==
* Ľubomír Bosák – Patrik Kýška: ''Svätý Gorazd – Učený muž našej zeme'' Lúč, Bratislava, 2004,
* "27. júl : Sv. GORAZD." In: Daniel Dian -  – Viliam Judák: ''Každý deň so svätými : II. diel.'' Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 2007. s. 35. ISBN 978-80-7162-679-4
* {{Citácia knihy
| priezvisko = Škoviera
Riadok 46:
| titul = Svätí slovanskí sedmopočetníci
| vydanie = 1
| vydavateľ = Slovenský komitét slavistov -  – [[Slavistický ústav Jána Stanislava SAV]]
| miesto = Bratislava
| rok = 2010