Strelec (súhvezdie): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d wl. súhvezdie norm.; +wl.: Svetelný rok, Trpasličia galaxia |
typo. gram., replaced: - → – (2), nášho územia → územia Slovenska |
||
Riadok 12:
hviezda = [[Kaus Australis]] (ε Sgr) |
magnitúda = 1,9 |
meteorický roj =
susedné súhvezdia =
* [[Orol (súhvezdie)|Orol]]
Riadok 47:
Strelcom prechádzajú tie najjasnejšie a najkrajšie časti [[Mliečna cesta (svietiaci pás)|Mliečnej cesty]] vôbec. Je to kvôli tomu, že sa v tejto oblasti nachádza stredové zhustenie hviezd v blízkosti [[jadro Galaxie|stredu našej Galaxie]] a pred ním časť jej špirálového ramena s názvom [[Rameno Strelca]]. Rameno Strelca je asi o 6 500 [[svetelný rok|svetelných rokov]] bližšie ku stredu Galaxie ako [[Rameno Orióna]], v ktorom sa nachádza [[Slnečná sústava]]. Žiaľ, priamy výhľad na jadro Galaxie nám zakrývajú husté prachoplynové mraky, ktoré pohlcujú svetlo hviezd nachádzajúcich sa za nimi. Tým sme pripravení o pôsobivý pohľad, lebo galaktické jadro je také jasné, že nebyť mrakov bolo by hneď po Slnku a Mesiaci najjasnejším objektom na oblohe. V noci by dokonca vrhalo tiene.
Obe tieto husté časti Galaxie sú veľmi bohaté na najrôznejšie objekty, v ktorých dominujú hlavne difúzne hmloviny a [[otvorená hviezdokopa|otvorené hviezdokopy]]. Tie najjasnejšie z nich patria medzi objekty Messierovho katalógu: [[Hmlovina Lagúna|M8]], [[Hmlovina Omega|M17]], [[Hviezdokopa M18|M18]], [[Hmlovina Trifid|M20]], [[Hviezdokopa M21|M21]], [[Hviezdokopa M22|M22]], [[Hviezdokopa M23|M23]], [[Hviezdny oblak Strelec|M24]], [[Hviezdokopa M25|M25]], [[Hviezdokopa M28|M28]], [[Hviezdokopa M544M54]], [[Hviezdokopa M55|M55]], [[Hviezdokopa M69|M69]], [[Hviezdokopa M70|M70]] a [[Hviezdokopa M75|M75]]. Najznámejšie a aj malým ďalekohľadom viditeľné sú hmloviny M20 Trifid, M8 Lagúna a M17 Omega. Súhvezdie má tiež veľkú koncentráciu [[guľová hviezdokopa|guľových hviezdokôp]], vzhľadom na to, že guľové hviezdokopy sa zoskupujú okolo jadra Galaxie. V tomto súhvezdí sa nachádza tiež [[planetárna hmlovina]] [[NGC 6537]] známa aj ako Červený pavúk a najžiarivejšia hviezda v Galaxii
== Poloha ==
Strelec patrí medzi tie rozložitejšie a ťažšie nájditeľné zvieratníkové súhvezdia. Situáciu neuľahčuje ani to, že Strelec v našich zemepisných šírkach nikdy nevystúpi vysoko nad obzor, takže pri hornatejšom horizonte ho vôbec nemusíme vidieť. Jeho malá výška má aj ďalšiu nevýhodu – tým, že sa na neho dívame cez hrubšiu vrstvu [[zemská atmosféra|atmosféry]], sú jeho hviezdy oveľa menej jasné ako v skutočnosti a ak sa navyše pri horizonte nachádza mestské osvetlenie, môžeme mať pri jeho pozorovaní značné problémy. Objekty Messierovho katalógu v tomto súhvezdí, ktoré sa nachádzajú na hranici viditeľnosti voľným okom v skutočnosti nie sú od nás voľným okom viditeľné.
Spojnice Strelca sa v rôznych hviezdnych mapách kreslia odlišne. Našťastie, v tomto súhvezdí sa nachádza výrazný [[asterizmus]], ktorý nám ho pomôže ľahko nájsť, tzv. Strelcov čajník. Ide o osem hviezd ktoré vytvárajú tvar takmer dokonalého čajníka stojaceho na hrane. Hlavné hviezdy alfa Al Rami a beta Arkab ležia mimo tohto obrazca a z
Strelec je letné súhvezdie a o polnoci kulminuje na prelome júna a júla. Vzhľadom na jeho nízku výšku je doba jeho pozorovateľnosti krátka. Severné časti tohto súhvezdia začnú vychádzať nadránom až koncom marca, celý obrazec čajníka možno pozorovať až v apríli. Heliakticky zapadá veľmi skoro, už koncom augusta večer sa čajník stráca za horizontom.
| |||