Rímska doba na Slovensku: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Vegbot (diskusia | príspevky)
typo. gram., replaced: pred Kr. → pred Kr. (4), na našom území → na území Slovenska (5)
Vegbot (diskusia | príspevky)
typo. gram., replaced: nášho územia → územia Slovenska (2)
Riadok 25:
Prvýkrát prekročili [[Rimania]] [[Dunaj]] v našom okolí, keď sem približne v rokoch 9 – 11 pred Kr. viedol legát [[Marcus Vinicius]] vojnovú výpravu práve proti [[Dáci|Dákom]] a [[Basterni|Basternom]]. V tomto čase, za Caesara [[Augustus Octavián|Augusta]], mal Rím ešte hranicu svojej provincie [[Illyricum]] na riekach [[Sáva]] a [[Dráva]], na juhu dnešného [[Maďarsko|Maďarska]]. Marcus [[Dáci|Dákov]] porazil a podľa prameňov si [[Staroveký Rím|Rím]] podmanil kmene [[Kotíni|Kotínov]], čo boli zvyšky [[Kelti|Keltov]], a [[Osovia|Osov]], [[Ilýria|ilýrsky]] kmeň, aj na území Slovenska a hranicu impéria posunul týmto výpadom až k [[Dunaj]]u.
Pravdepodobne prvý raz vkročili Rimania na naše územie pri výprave proti [[Marobud]]ovi, ktorý vládol vtedy v Čechách a na [[Morava|Morave]], vedenej vtedy ešte [[Augustus Octavián|Augustovým]] vojvodcom [[Traján]]om v roku 6 pred Kr. K [[Illyricum|Illyricu]] začali Rimania postupne pripájať územie južne od stredného toku Dunaja – tábory ''[[Carnuntum]]'' pri ústí [[Morava|Moravy]] a ''[[Brigetio]]'' v ústí [[Váh]]u, spolu s ''Aquinco'' v [[Budapešť|Budapešti]] boli vybudované za [[Traján]]a, už [[Rímske cisárstvo|caesara]], v dvadsiatych rokoch I. storočia. Význam [[Carnuntum|Carnunta]] je značný, umožnilo Rimanom kontrolovať [[Jantárová cesta|Jantárovú cestu]], ktorá vedie údolím Moravy, komunikáciu medzi [[Jadranské more|Jadranským]] a [[Baltické more|Baltským morom]], dôležitú už od praveku. Snažili sa najprv hranicu vojensky opevniť, je teda prirodzené, že ju začali budovať pred mohutným tokom Dunaja, ktorý zatiaľ predstavoval dostatočnú prirodzenú prekážku proti [[Germáni|germánskym]] hordám.
Niekedy v rokoch 20 – 21 po Kr. vzniklo na časti územia Čiech, Moravy a Rakúska Vanniovo kráľovstvo Suebov, čo bol germánsky kmeňový zväz Markomanov a Kvádov, ktorému Vannia Rimania dosadili za kráľa. Kráľovstvo malo hranice už na rieke Marus, pod názvom ktorej hľadáme Moravu, možno až na rieke Duria – Váh. Približne v tom istom čase vyháňajú z nášho územia Slovenska Dákov sarmatskí Jazygovia. Niekedy po tom, nie je presne známe kedy, ale stále za vlády Trajána, sa rímska provincia [[Illyricum]] rozdelila na severnú [[Panónia|''Panoniam'']] a južnú ''Dalmatiam''. Okolo polovice storočia vzniká ''Vindobona'' ([[Viedeň]]). Ku koncu I. storočia rastie tlak [[Germáni|Germánov]] na hranicu a po bojoch [[Domitianus|Domitiana]] na hornom Dunaji s [[Kvádi|Kvádmi]] a [[Sarmati|Sarmatmi]] sa tento rozhodol náš [[limes romanus|limit]] – teda rímsku hranicu – opevniť pevnejšie. Jeho zámer dokončil druhý Traianus, ktorý provinciu znova rozdelil na Panoniam superiorem a inferiorem, kde väčšiu vojenskú pozornosť získala Horná Panónia (superior).
Na konci I. a začiatkom II. storočia sa hranice menili na pevnú bariéru, známe sú aj oporné body v hlbšom území barbarika. Od tejto doby až do času [[Markomanské vojny|Markomanských vojen]] existuje málo zmienok medzi písomnými prameňmi a archeologické sa o to ťažšie analyzujú. Dalo by sa preto povedať, že za času najvyššieho rozkvetu impéria do štyridsiatych rokov II. storočia je u nás pokoj. Neskôr, podľa opätovného zaisťovania hraníc, roztržiek s Kvádmi a propagandy v Ríme vidno, že tlak barbarov na stredodunajské limes silnie.
 
Riadok 31:
Usudzuje sa, že situácia bola napätá ešte pred samotným vypuknutím vojny a že ju udržiavali obratní rímski diplomati, kým [[Rimania]] viedli na blízkom východe vojnu s [[Partovia|Partmi]] v r.[[162]] – [[166]]. Z východu však rímske vojská zaviedli do ríše mor, ktorý opisujú antickí historici ako strašný. A tak keď barbari, medzi nimi aj [[Markomani]] a Kvádi, silnejšie udreli na rímsku hranicu práve na našom úseku, už v r. [[167]], alebo [[168]], podarilo sa im prelomiť obranu, poraziť rímske vojsko a vpadnúť hlboko na územie ríše. Boli odrazení cézarom Marcom Aureliom a boje sa presunuli na dolný tok [[Dunaj]]a, kde sa ale Rimania iba bránili, čo sa im vypomstilo.
 
Roku 171 barbari znova zaútočili a tentoraz sa dostali až do Itálie, kde zničili Opitergium (Oderzo v dnešnom Benátsku). [[Marcus Aurelius]] znova potiahol do vojny, barbarov vyhnal z Itálie a pri prechode cez [[Dunaj]] ich zastavil vojskom a obral ich o korisť, ktorú nazbierali. Tentoraz bol dôslednejší, v druhej fáze markomanských vojen, ktorá trvala až do roku [[180]], sa bojovalo hlavne na barbarskom území, pričom Marcovi slúžilo ako základňa [[Carnuntum]]. Z tohto času pochádza mnoho vojenských táborov a staníc na území Slovenska a celkovo za Dunajom aj v [[Rakúsko|Rakúsku]], či na južnej Morave, alebo napríklad najhlbšie v našom území, známy [[Rímsky nápis v Trenčíne|nápis na trenčianskej]] skale. Marcus Aurelius mal plány zriadiť provincie Markomaniu a Sarmatiu, čím by sa možno aj časť nášho územia Slovenska dostala do [[Staroveký Rím|Rímskej ríše]]. Nestihol ich ale dokončiť, lebo v roku 180 umrel. Aureliov nástupca [[Commodus]] však tieto ambície nemal, po otcovej smrti uzavrel s barbarmi mier, stiahol posádky z barbarského územia a začal stredodunajský limit poriadne opevňovať. Súčasťou tohto tzv. „Commodovho mieru“ bola aj dohoda, že Rímu pripadne pás územia 40 stádií od jeho hraníc (asi {{km|7,6|m}}), opevňovanie teda mohlo prebiehať aj na ľavom brehu Dunaja.
 
===Mladá rímska doba (180 – 375/380)===