Býk (súhvezdie): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
HPPA (diskusia | príspevky)
d preklepy
Vegbot (diskusia | príspevky)
typo. gram., replaced: 357-186 → 357 – 186 (3), 1 700 km → {{km|1700|m}}
Riadok 31:
'''Býk''' (Taurus) (♉) je jedno zo [[zvieratník]]ových [[súhvezdie|súhvezdí]], ktorým prechádza [[Slnko]] od [[13. máj]]a do 20. [[jún]]a. Predstavuje hlavu býka, jednu z podôb Dia z gr. mytológie. Je to výrazné súhvezdie zimnej oblohy medzi súhvezdiami [[Baran (súhvezdie)|Baran]] na západe a [[Blíženci (súhvezdie)|Blíženci]] na východe. Na severe sa nachádza [[Perzeus (súhvezdie)|Perzeus]] a [[Povozník (súhvezdie)|Povozník]], na juhozápade [[Orión (súhvezdie)|Orión]] a na juhovýchode [[Eridanus (súhvezdie)|Eridanus]] a [[Veľryba (súhvezdie)|Veľryba]].
 
Súhvezdie Býk je viditeľné u nás na večernej oblohe od októbra do apríla. Vrcholí o polnoci koncom novembra vo výške asi 60° nad južným obzorom. Je to typické zimné súhvezdie, ktoré vidieť na predĺženej spojnici [[Kasiopeja (súhvezdie)|Kasiopeje]] s Perzeom. Na oblohe zaberá 0,243 sr. Obsahuje 90 hviezd [[zdanlivá hviezdna veľkosť|zdanlivej jasnosti]] do 6<sup>m</sup>; najjasnejšia [[hviezda]] [[Aldebaran]]. V Býkovi sú [[Hyády]] a [[Plejády]], najjasnejšie otvorené hviezdokopy. Roku [[1801]] v ňom [[Giuseppe Piazzi|G. Piazzi]] objavil prvú planétku [[1 Ceres]]. Býk je známy aj [[Krabia hmlovina|Krabou hmlovinou]]. [[LP 357-186]] je jednou z najmenších hviezd s priemerom 1 700 {{km|1700|m}} a s priemernou hustotou 200 t. cm-3. Radiant meteorického roja [[Tauridy|Tauríd]] leží južne od Plejád.
 
== Mytológia ==
Podľa gréckej povesti bol Býk, podobne ako [[Labuť (súhvezdie)|Labuť]], jedným z mnohých podôb najvyššieho boha [[Zeus|Dia]] (Jupitera). Zeus chcel uniesť [[Európa (mytológia)|Európu]], dcéru fenického kráľa (podľa iných zdrojov sidónskeho kráľa [[Agénor (otec Európy)|Agénora]]). Aby ju oklamal (alebo aby ho jeho manželka [[Héra (bohyňa)|Héra]] nevidela), premenil sa na snehobieleho býka (v inej verzii zlatého) a zamiešal sa do kráľovských stád. Európa si mladého krotkého býka čoskoro obľúbila. Jedného dňa na neho vysadla, aby sa na ňom trochu povozila. Býk však opustil stádo, rozbehol sa k [[more|moru]], skočil do vĺn a rýchlo začal plávať smerom na západ. Užasnutá Európa za nejaký čas uvidela v diaľke pred sebou novú pevninu, ostrov [[Kréta|Krétu]], kde ju býk zaniesol. Na Kréte potom Európa Diovi porodila troch synov: [[Minós|Minoa]], [[Sarpedón]]a a [[Rhadamanthys|Rhadamantya]]. Jej meno neupadlo do zabudnutia, dostala ho nová pevnina [[Európa]].
 
Podľa inej verzie tohto mýtu sa Zeus sám nepremenil na býka, ale poslal býka, aby Európu uniesol. Po splnení úlohy sa potom býk dlho potuloval po Kréte, kde sa po čase do neho zaľúbila manželka krétskeho kráľa Minoa [[Pasifaé]]. Z tohto zväzku vzišiel [[Minótauros|Minotaurus]], obluda s býčou hlavou a telom človeka, ktorého sa Minos zbavil zatvorením do [[Minov labyrint|labyrintu]]. Pasifaé dostala trest smrti a trestu neunikol ani býk – [[Poseidón (boh)|Poseidón]] ho potrestal tak, že musel naďalej blúdiť po Kréte a chrliť oheň. [[Herakles (mytológia)|Herkules]] neskôr tohto býka chytil a dopravil do [[Argos (mesto na Peloponéze)|Argu]], ale býk potom začal pustošiť Grécko. Napokon sa hrdinovi [[Théseus|Téseovi]] podarilo premôcť ho pri [[Maratón (mesto)|Maratóne]].
Riadok 48:
Hviezda éta, [[Alcyone]], je súčasťou pravdepodobne najznámejšej hviezdokopy na oblohe. Táto hviezdokopa sa nazýva Plejády. [[Lambda Tauri]], Hyadum I, je zákrytová [[premenná hviezda]] typu [[Algol]]. Jej magnitúda kolíše v intervale 3,3 až 3,8 s periódou 3,95 dňa. Pokles jasnosti sa dá postrehnúť aj voľným okom. [[Tau Tauri]] je dvojhviezda vhodná aj pre [[poľný ďalekohľad]]. Hlavná hviezda s jasnosťou 4,3 mag. má v odstupe 63“ sprievodcu 7,2 mag. Dvojhviezdou je aj [[fí Tauri]], ktorej zložky majú jasnosť 5,1 a 8,7 magnitúd. Sú od seba vzdialené 52,1“ a aj v tomto prípade nám na ich pozorovanie postačí dobrý poľný ďalekohľad.
 
[[T Tauri]] je známa premenná hviezda, podľa ktorej dostala pomenovanie celá skupina premenných hviezd. Je to veľmi mladá hviezda [[spektrálny typ|spektrálneho typu]] G5e. V [[Hertzsprungov-Russellov diagram|HR-diagrame]] sa nachádza nad [[hlavná postupnosť|hlavnou postupnosťou]], pretože ešte nedozrela na „dospelú hviezdu“. T Tauri predstavuje konečnú fázu protohviezdy, kde dochádza k nerovnovážnemu stavu medzi produkovanou a vyžarovanou energiou. Takéto hviezdy sú nestabilné, rýchlo a nepravidelne menia svoju jasnosť. Podobnou mladou hviezdou je [[RY Tauri]], ktorá sa nachádza na okraji zárodočného [[medzihviezdna hmota|molekulárneho mračna]] vzdialeného asi 450 svetelných rokov. Podvojná sústava [[XZ Tauri]] emituje horúcu bublinu rozpínajúceho sa [[plyn]]u. Dvojhviezdu tvoria veľmi mladé hviezdy, ktoré sú od seba vzdialené asi ako Slnko a [[Pluto]].
 
== Objekty ==
=== Hyády ===
{{hlavný článok|Hyády}}
Aldebaran leží na ľavom vrchole akéhosi veľkého ležatého V, ktoré okrem neho tvorí ešte niekoľko oveľa slabších hviezd. Táto skupina hviezd je [[otvorená hviezdokopa]] Hyády, do ktorej sa Aldebaran len premieta. Fyzicky k nej nepatrí, pretože je k nám asi o 100 [[svetelný rok|ly]] bližšie ako hviezdy Hyád. Hyády sú našou najbližšou otvorenou hviezdokopou so vzdialenosťou okolo 134- – 150 ly. S celkovou magnitúdou 0,5 (0,8) sú zároveň najjasnejšou hviezdokopou na [[obloha|oblohe]]. Je to dosť stará otvorená hviezdokopa s vekom 500 miliónov rokov až 1,1 miliardy rokov. Je v nej preto veľa [[červený obor|červených obrov]]. Mnohé [[dvojhviezda|dvojhviezdy]] v nej sú ľahko pozorovateľné.
 
=== Plejády ===
{{hlavný článok|Plejády}}
Plejády sú najjasnejším objektom [[Messierov katalóg|Messierovho katalógu]] a patria medzi najjasnejšie a najznámejšie otvorené hviezdokopy na oblohe. Voľným okom možno vidieť 6- – 7, prípadne až do 12 hviezd. Skutočný počet je niekoľko stoviek, možno aj viac než 1000 hviezd. Podľa [[grécka mytológia|gréckej báje]] boli Plejády sedem sestier: [[Maia]], [[Merope]], [[Elektra]], [[Taygete]], [[Alcyone]], [[Kelaino]] (Celaeno) a [[Sterope]] (Asterope). Priemer celej hviezdokopy je asi 20 svetelných rokov. Uhlový priemer hviezdokopy na oblohe je 3°, vzdialenosť okolo 380 ly. Sú obklopené [[reflexná hmlovina|reflexnou hmlovinou]], ktorú možno zachytiť na [[fotografia|fotografických]] snímkach s dlhou expozíciou.
 
=== Ďalšie otvorené hviezdokopy ===
Riadok 64:
=== Krabia hmlovina ===
{{hlavný článok|Krabia hmlovina|}}
Krabia hmlovina alebo M1 je prvý objekt Messierovho katalógu a jediný [[pozostatok supernovy|zvyšok po supernove]], ktorý [[Charles Messier]] zaznamenal. V centre hmloviny sa nachádza [[pulzar]] nazývaný [[Krabí pulzar]], ktorý sa otočí okolo svojej osi asi 30-krát za sekundu. Supernova, z ktorej hmlovina aj pulzar vznikli, bola pozorovaná v roku [[1054]]. V [[Čína|Číne]] počas panovania [[dynastia Sung|dynastie Sung]] a [[Japonsko|Japonsku]] sa o nej zachovalo celkove 8 záznamov. Vzdialenosť hmloviny od nás je asi 6 300 svetelných rokov a jej jasnosť je 8 až 9 magnitúd. Ďalší zvyšok po supernove, aj keď oveľa slabší a oveľa väčšiu plochu zaberajúci ako Krabia hmlovina je [[Simeis 147]].
 
V tomto súhvezdí urobil [[Hubblov vesmírny ďalekohľad]] prvý pohľad na objekt, ktorý je pravdepodobne [[extrasolárna planéta|extrasolárnou planétou]]. Jej označenie je [[TMR-1C]] a obieha okolo dvojhviezdy.
 
Dvojica [[interagujúce galaxie|interagujúcich galaxií]] [[NGC 1409]] a [[NGC 1410]] sa nachádza sa samotnom okraji súhvezdia, tesne na hranici s [[Eridanus (súhvezdie)|Eridanom]]. Ich jasnosť však dosahuje len 15. magnitúdu.
 
== Poloha ==
Riadok 80:
 
{{DEFAULTSORT:Býk}}
 
[[Kategória:Súhvezdie Býk| ]]
[[Kategória:Súhvezdia]]
[[Kategória:Súhvezdia Zvieratníka]]