Igor I. (Kyjevská Rus): Rozdiel medzi revíziami

Rovnako ako jeho predchodca zaútočil Igor dvakrát proti [[Konštantínopol]]u. Roku [[941]] išlo o obyčajný nájazd nepočetnej kniežacej družiny, počas ktorého boli ruské lode spálené pod hradbami mesta povestným [[grécky oheň|„gréckym“ ohňom]]. Bojovníci, ktorí unikli skaze, potom vydrancovali [[Bitýnia|Bitýniu]] na južnom pobreží [[Čierne more|Čierneho mora]]. O tri roky neskôr zhromaždil Igor mohutné varjagsko-slovanské vojsko a najal kočovných Pečenehov, ktorí mali súčasne napadnúť Konštantínopol z pevniny. Byzantský cisár [[Roman I.|Roman I. Lakapenos]] sa o výprave Rusov dozvedel a poslal im naproti svojich najlepších vyjednávačov, ktorí mali bojovníkom ponúknuť rovnaký tribút, aký získal pre svojich vojakov v roku [[911]] [[Oleg (Kyjevská Rus)|Oleg]]. Výsledkom rokovania bolo uzatvorenie novej zmluvy, ktorá bola síce obdobou predošlej dohody, no jej podmienky boli výhodnejšie pre [[Byzancia|Byzanciu]] a [[Rusi|Rusov]] v mnohom obmedzovali. Ak chceli na území ríše obchodovať, museli platiť [[clo]] a okrem toho sa zaviazali hájiť byzantskú pevnosť [[Chersonézos|Chersonésos]] na [[Krym]]e pred útokmi nepriateľov.

V zmluve z roku [[944]] vystupuje kyjevský vládca Igor ako veľké knieža, to znamená prvý medzi ďalšími kniežatami východných [[Slovania|Slovanov]]. Sám však používal [[chazarChazari|chazarský]]ský titul [[kagan]] (rovnako ako jeho nástupcovia až po [[Jaroslav Múdry|Jaroslava Múdreho]]).

Igor sa snažil rozširovať moc kyjevských kniežat na ďalšie východoslovanské územia a primäť tunajšie kmene k poplatnej závislosti. Roku 945 bol zabitý pri vyberaní daní u [[Drevľania|Drevľanov]]. Vlády za jeho neplnoletého syna [[SvjatoslavSviatoslav I.|Sviatoslava]]a sa ujala Olegova žena Oľga.