Chazari: Rozdiel medzi revíziami

d
wikilinky
d (wikilinky)
[[Súbor:Chasaren.jpg|thumb|Chazarská ríša (okolo r. 650, 750, 850)]]
'''Chazari''' (iné názvy: '''Kazari, Kozári, Kozari, Kavari, Kabari, Kovari''', staršie '''Chazarovia''', po hebrejsky ''Kuzarim'') boli staroveké kmene altajského pôvodu, pôvodne zrejme z [[Priuralie|Priuralia]], ktoré v rokoch 650 - 965 mali '''Chazarskú ríšu''' medzi Dneprom, [[Krym]]om, [[Kaukaz]]om, Kaspickým morom a južným [[Ural (pohorie)|Uralom]]. Po roku 800 Chazari, alebo len ich vládnuca vrstva vyznávali [[judaizmus]]. [[Konštantín Filozof|Konštantín]] a [[Svätý Metod|Metod]] sa ich v rokoch [[861]]/[[862|2]] snažili získať pre [[kresťanstvo]]. Typickou zbraňou bola šabľa. Časť z nich roku 895 spolu so starými Maďarmi zaútočila na Karpatskú kotlinu, usadili sa pravdepodobne v dolnom Potisí, kde postupne splynuli s ostatným obyvateľstvom. Chazarskú ríšu zničil v roku [[965]] kyjevský knieža [[Sviatoslav I.|Sviatoslav Igorevič]].
 
Chazari boli pôvodne [[Kočovníci|kočovný]], neskôr polokočovný turkický národ nejasného pôvodu, ktorý obýval strednú Áziu. Postupne, ako jeho príslušníci bohatli z kontroly tranzitného obchodu medzi európskym severom a Orientom, stále viac prechádzali k usadlému spôsobu života. Ich najdôležitejším obchodným strediskom a zároveň panovníckou rezidenciou sa stala novozaložená pevnosť [[Itil]] (poloha neznáma) v delte [[Volga|Volgy]].
Zjednocovanie východných [[Slovania|Slovanov]] varjagskými náčelníkmi viedlo k ich konfrontácii s Chazarmi, ktorí zrejme už v čase sťahovania národov spoplatnili kmene [[Poľania|Poľanov]], [[Severania (slovanský kmeň)|Severanov]], [[Radimiči|Radimičov]] a [[Vjatiči|Vjatičov]] a častými nájazdmi sa snažili si ich podriadiť ešte užšie. Okrem toho územím Chazarského chanátu ako aj Bulharskej ríše viedla dôležitá obchodná cesta využívaná Severanmi, nachádzajúca sa však pod kontrolou Chazarov a Bulharov. S príchodom [[Askold]]a a [[Dir]]a do [[Kyjev]]a padla tributárna závislosť Poľanov, za vlády [[Oleg]]a sa z chazarského vplyvu vymanili Severania a Radimiči, na čo Chazari reagovali v rokoch [[875]]–[[900]] blokádou obchodu so [[Striebro|striebrom]]. Okrem toho začala byť Chazarská ríša oslabovaná nájazdmi nomádskeho zväzu [[Pečenehovia|Pečenehov]], ktorí vpadli do Lebédie a vytlačili odtiaľ ďalej na západ Maďarov, a lúpežnými nájazdmi Varjagov, takže nebola v stave už viac poskytovatť závislému obyvateľstvu ochranu proti nomádskym vpádom zo stepí. Tú im teraz ponúkali Varjagovia a za odmenu požadovali platenie tribútu. Dávky, ktoré dosiaľ tiekli do Itilu, sa začali privážať do Kyjeva. Spočiatku len tributárne závislé oblasti boli postupne začleňované do utvárajúceho sa [[Kyjevská Rus|ruského štátu]]. Kyjevskí vládcovia používali titul kagan – chán, čo je tradičné turkické pomenovanie vodcu kmeňa, neskôr panovníka. Tým dávali najavo, že panovnícka moc bola prenesená z Chazarov na Rusov a legitimizovali tak svoju vládu.
 
K priamemu stretnutiu Chazarov s Rusmi došlo za vlády kyjevského kniežaťa [[Sviatoslav IgorevičI.|Sviatoslava Igoreviča]] ([[962942]]–[[972]]/[[973]]), ktorý sa úplne orientoval na expanziu. Skoro po nástupe na trón dobyl donskú pevnosť Sarkel a zničil Itil. V ďalších výpravách prenikol až na Krym a k úpätiu Kaukazu. Pod svoju kontrolu tak uviedol dôležité obchodné stredisko [[Tmutarakaň]] na východnom pobreží [[Azovské more|Azovského mora]]. Kyjevu spoplatnil slovanských Vjatičov a dočasne aj [[Volžské Bulharsko|Volžských Bulharov]], ktorí dovtedy zostávali tributárne závislými od Chazarov. Už dlhší čas slabnúci chazarský chanát tak utrpel ďalšiu citeľnú ujmu, čo umožnilo ešte razantnejší nástup Pečenehov v pričiernomorských stepiach. Po ďalšom útoku Rusov pod Sviatoslavovým vedením sa Chazarská ríša rozpadla.
 
Ruské pramene uvádzajú, že Chazari splynuli so vznikajúcim ruským národom.{{bez citácie}}
4 290

úprav