Oto Petzval: Rozdiel medzi revíziami

|Miesto narodenia = [[Spišská Belá]], [[SlovenskoUhorsko]]

|Miesto úmrtia = [[Budapešť]], [[MaďarskoRakúsko-Uhorsko]]

'''OtoOtto Baltazár Petzval''' (* [[6. január]] [[1809]], [[Spišská Belá]] – † [[28. august]] [[1883]], [[Budapešť]], [[MaďarskoRakúsko-Uhorsko]]) bol slovenský [[matematik]].

Mladší brat [[Jozef Maximilián Petzval|J. M. Petzvala]], študoval v [[Kežmarok|Kežmarku]], na gymnáziu v [[Levoča|Levoči]], filozofické ročníky na kráľovskej akadémii v [[Košice|Košiciach]] a napokon od r. [[1828]] na peštianskom Institutum geometricum, kde získal inžiniersky titul a kde sa stal prv korepetítorom, neskôr suplujúcim profesorom na katedre praktickej geometrie ([[1833]]). V r. [[1839]] získal doktorát na peštianskej univerzite a zároveň sa tam stal riadnym [[profesor]]om vyššej [[matematika|matematiky]], prednášal však aj pre poslucháčov Institutum geometricum. Revolučné roky [[1848]]/49 a následná éra absolutizmu síce zasiahli do života univerzity ako aj jej inžinierskeho ústavu v podobe personálnych i organizačných zmien, on však v rôznych funkciách zostal prednášať až do svojho odchodu na dôchodok v r. [[1883]], od r. [[1857]] už len v rámci filozofickej fakulty. Sporadicky prednášal aj mechaniku a predmety technického zamerania, istý čas dokonca astronómiu. V dvoch funkčných obdobiach ([[1843]] –  [[1846]], [[1860]] –  [[1863]]) zastával funkciu [[dekan]]a filozofickej fakulty. V r. [[1858]] bol zvolený za člena Uhorskej akadémie vied.

Samostatné matematické výsledky nemal, napísal však niekoľko kvalitných stredoškolských aj vysokoškolských učebníc matematiky, ktoré odrážali náročnejšie požiadavky nastupujúcej priemyselnej revolúcie v Uhorsku. Vo svojej učebnici pre vyššie gymnáziá a reálky ([[1856]]), ktorá získala cenu akadémie, sa v uhorských pomeroch priekopnícky dotkol aj pojmu [[Zobrazenie (matematika)|funkcie]] a venoval sa i základom počtu pravdepodobnosti. Jeho učebnica vyššej matematiky ([[1867]] –  [[1868]]) patrila k prvým učebniciam diferenciálneho a integrálneho počtu napísaným v maďarčine. Bol autorom učebnice astronómie a z poverenia akadémie napísal aj dvojzväzkovú príručku technickej mechaniky. Venoval sa tiež konštrukčným výpočtom parných strojov, najviac sa však zaslúžil svojou dlhoročnou pedagogickou činnosťou, výchovou viacerých generácií stredoškolských profesorov aj inžinierov–technikov.

[[Kategória:UhorskíMaďarskí matematici]]