Carl Friedrich Gauß: Rozdiel medzi revíziami

'''(Johann) Carl Friedrich Gauß''' (lat. forma mena Carolus Fridericus Gauss) (* [[30. apríl]] [[1777]], [[Braunschweig]] – † [[23. február]] [[1855]], [[Göttingen]]) bol jeden z najväčších [[Matematika|matematikov]] a [[Fyzika|fyzikov]] všetkých čias. Zaoberal sa [[Teória čísel|teóriou čísel]], [[Matematická analýza|matematickou analýzou]], [[Geometria|geometriou]], [[Geodézia|geodéziou]], [[Magnetizmus|magnetizmom]], [[Astronómia|astronómiou]] a [[optika (odbor)|optikou]].

C. F. Gauß sa narodil ako syn murára a vodného majstra. Počítať vraj vedel skôr, ako dobre hovoriť. Čítať sa naučil skoro sám. Keď mal Carl tri roky, stalo sa, že opravil zle spočítanú výplatu. No najslávnejšia historka z jeho detstva hovorí o tom, že ako deväťročný školák dokázal za niekoľko sekúnd správne spočítať súčet všetkých čísel od jedna do sto; a pritom odvodiť všeobecný postup pre súčet [[Aritmetický rad|aritmetického radu]]. Keď to videl jeho učiteľ, hneď mu zohnal učebnicu matematiky.

V roku 1788 (v jedenástich rokoch) Gauss začal študovať na [[Gymnázium|gymnáziu]]. Keď Gauss dostal od miestneho vojvodu [[štipendium]], začal v roku 1792 študovať na Brunswick Collegium Carolinum. Tu Gauss nezávisle 'znovuobjavil' [[Bodeov zákon]], [[Binomická veta|binomickú vetu]], [[Aritmetický priemer|aritmetický]] a [[geometrický priemer]], zákon kvadratickej reciprocity a vetu o prvočíslach. S pomocou tohto šľachtica študuještudoval v rokoch 1795{{--}}99 na univerzite v Göttingene a na univerzite v Helmstede. Vo svojej [[Dizertácia|dizertačnej práci]] Gauß opisujeopísal ako prvý matematik dôkaz o platnosti tzv. [[Základná veta algebry|základnej vety algebry]] (každá algebrická rovnica má aspoň jedno možné riešenie).

Gaußovo vedecké dielo je veľmi rozsiahle {{- -}}v matematike sa preslávil aj svojimi výskumami v oblasti [[Štatistika|štatistiky]] a [[Pravdepodobnosť (matematika)|pravdepodobnosti]] (tzv. [[Gaussova krivka]] ako základné rozloženie pravdepodobnosti), tiež sa zaoberal [[Matematická analýza|matematickou analýzou]] (napr.: teória dvojitého a trojitého [[Integrál|integrálu]]) či [[Funkcia komplexnej premennej|funkciami komplexnej premennej]] a [[Teória čísel|teóriou čísel]].

V geometrii jebol Gauß tým, kto ako prvý odhalil nedostatky v [[Euklidovská geometria|euklidovskej geometrii]] {{- -}}zmenou piatej [[Euklides|Euklidovej]] [[axióma|axiómy]] objavil princípy [[Neeuklidovská geometria|hyperbolickej geometrie]] (jedna z geometrií zakriveného priestoru), aj keď tieto svoje objavy nikdy počas svojho života nezverejnil.

* jeho najznámejším dielom z oblasti matematiky je spis ''Disquisitones aritmeticae'' (Pojednanie o aritmetike, [[1801]]).