Fujara: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Slovenskej Lupče > Slovenskej Ľupče |
Pôvod slova fujara |
||
Riadok 8:
Oblasť používania fujary bola oblasť Podpoľania na ploche cca {{km2|500|m}}. Jej melodický zvuk použili vo svojej hudobnej tvorbe i slovenskí hudobní skladatelia ([[Svetozár Stračina]] a ďalší).
Ďalšia hypotéza ako sa mohla fujara dostať na územie dnešného Slovenska súvisí s tzv."Valaskou kolonizáciou" zo 14. až 15. storočia. Išlo o migráciu valaských (ale aj rusínskych a ukrajinských) pastierov pochádzajúcich z dnešného Rumunska a Ukrajiny, ktorí sa presúvali pozdĺž Karpatského oblúku až na územie dnešného Slovenska v časoch keď bolo Uhorské kráľovstvo vyľudnené v dôsledku tatárskych vpádov. Valaskí pastieri boli veľmi rozmanité etnikum, pretože ho netvorili len obyvatelia historického regiónu Valasko (''Valahia'', ležiace na juhu Rumunska). Podobný spôsob života však mali aj horskí Tráci, Ilýri a protoslovanské kmene.<ref>Peter Kopecký, Z mozaiky slovensko-rumunských vzťahov v 20 st., 2012.</ref>
Títo pastieri so sebou priniesli nielen nové spôsoby chovu oviec a spracovania mlieka a kože, ale aj kultúru a jazyk. O tom svedčí aj transliterácia pôvodného rumunského slova "'''brânză'''" do slovenského slova bryndza. Zatiaľ čo v slovenskom jazyku slovo označuje jeden špecifický syr, v rumunskom jazyku označuje syr všeobecne.
Slovo fujara mohlo na základe tohto výkladu prísť do slovenského jazyka práve prostredníctvom týchto pastierov. V rumunčine sloveso''a fluiera'' znamená pískať. No keď sa pozrieme ešte ďalej a prihliadneme na možný ilýrsky pôvod valaských pastierov, tak by sme mohli vyvodiť, že pôvod slova fujara sa viaže na albánske výrazy "flu" a "era", čo vo voľnom preklade znamená "vanie vietor".
Fujaru a fujarovú hudbu zaradila organizácia [[UNESCO]] v roku 2008 do zoznamu svetového ústneho a nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| |||