Otvoriť hlavné menu

Zmeny

aktualizácia, drobnosti
'''134340 Pluto''' je [[trpasličia planéta]] [[Slnečná sústava|slnečnej sústavy]]. Od svojho objavu v roku [[1930]] do roku [[2006]] bolo považované za najmenšiu a väčšinou najvzdialenejšiu [[planéta|planétu]] slnečnej sústavy. Jeho [[astronomický symbol]] v [[Unicode]] je [[Súbor:Pluto symbol.svg|20px]].
 
Pluto je malé a veľmi chladné teleso skladajúce sa hlavne z [[kremičitan]]ov a sčasti z [[ľad]]u. Má veľmi riedku [[atmosféra (kozmického telesa)|atmosféru]] obsahujúcu hlavne [[dusík]], [[metán]] a [[oxid uhoľnatý]]. Pomenovanie dostalo podľa [[rímska mytológia|rímskeho]] boha [[Podsvetie (mytológia)|podsvetia]], ktorý bol totožný s gréckym [[Hádes (boh)|Hádom]]. Od roku [[1978]] je známy jeho najväčší mesiac [[Cháron (mesiac)|Cháron]], ktorý je v pomere k obiehanému telesu pozoruhodne veľký a [[ťažisko (fyzika)|ťažisko]] ich vzájomného obehu leží mimo Pluta. Preto sa o sústave Pluto-Cháron hovorí ako o [[binárna planétka|binárnej planétke]]. Obe telesá sú v [[stacionárna rotácia|stacionárnej rotácii]]. V roku [[2005]] [[Hubblov vesmírny ďalekohľad]] objavil ďalšie dva maličké mesiace, v rokoch [[2011]] a [[2012]] ďalšie dva, takže Pluto má v súčasnosti (júlseptember 2015) päť známych prirodzených satelitov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| miesto =
| jazyk = slovensky
}}</ref>
}}</ref> [[Rotačná os]] Pluta má taký veľký sklon, že prakticky leží v rovine [[ekliptika|ekliptiky]] podobne, ako je tomu u [[Urán (planéta)|Uránu]], a rovnako ako Urán a [[Venuša]], aj Pluto rotuje [[retrográdna rotácia|retrográdne]], čiže v protismere svojho obehu. [[Obežná dráha]] Pluta je v porovnaní s planétami tiež netypická. Je veľmi výstredná a križuje rovinu obežnej dráhy (nie však samotnú dráhu) poslednej planéty [[Neptún]]a, vďaka čomu sa Pluto pri svojom obehu dostáva na krátky čas k Slnku bližšie než Neptún.
 
}}</ref> [[Rotačná os]] Pluta má taký veľký sklon, že prakticky leží v rovine [[ekliptika|ekliptiky]] podobne, ako je tomu u [[Urán (planéta)|Uránu]], a rovnako ako Urán a [[Venuša]], aj Pluto rotuje [[retrográdna rotácia|retrográdne]], čiže v protismere svojho obehu. [[Obežná dráha]] Pluta je v porovnaní s planétami tiež netypická. Je veľmi výstredná a križuje rovinu obežnej dráhy (nie však samotnú dráhu) poslednej planéty [[Neptún]]a, vďaka čomu sa Pluto pri svojom obehu dostáva na krátky čas k Slnku bližšie než Neptún.
Dlho bolo považované za deviatu planétu slnečnej sústavy, ale [[24. august]]a 2006 mu bolo toto označenie odňaté na [[Astronomický kongres v Prahe|konferencii astronomickej únie v Prahe]] z dôvodu malých rozmerov, netypickej dráhy ([[Excentricita (astronómia)|výstrednosť]], [[ekliptika|sklon k ekliptike]]) a objavov ďalších veľkých telies za dráhou [[Neptún]]a, z ktorých jedno s pomenovaním [[136199 Eris]] (staršie neoficiálne pomenovanie 2003 UB313) má dokonca väčšiu hmotnosť ako Pluto. Medzi [[astronóm]]ami sa často špekuluje o tom, že Pluto by malo byť zaradené do skupiny tzv. [[transneptúnsky objekt|transneptúnskych objektov (TNO)]]. Ďalším argumentom na takéto zaradenie je aj okolnosť, že jeho nízka priemerná [[Hustota (objemová hmotnosť)|merná hmotnosť]] ukazuje na to, že je zložené približne zo 70 % hornín a 30 % ľadu.
 
Dlho bolo považované za deviatu planétu slnečnej sústavy, ale [[24. august]]a 2006 mu bolo toto označenie odňaté na [[Astronomický kongres v Prahe|konferencii astronomickej únie v Prahe]] z dôvodu malých rozmerov, netypickej dráhy ([[Excentricita (astronómia)|výstrednosť]], [[ekliptika|sklon k ekliptike]]) a objavov ďalších veľkých telies za dráhou [[Neptún]]a, z ktorých jedno s pomenovaním [[136199 Eris]] (staršie neoficiálne pomenovanie 2003 UB313) má dokonca väčšiu hmotnosť ako Pluto. Medzi [[astronóm]]ami sa často špekuluje o tom, že Pluto by malo byť zaradené do skupiny tzv. [[transneptúnsky objekt|transneptúnskych objektov (TNO)]]. Ďalším argumentom na takéto zaradenie je aj okolnosť, že jeho nízka priemerná [[Hustota (objemová hmotnosť)|merná hmotnosť]] ukazuje na to, že je zložené približne zo 70 % hornín a 30 % ľadu.
 
Pluto bolo zblízka skúmané len jedinou sondou, [[New Horizons]]. Tá okolo neho preletela v júli [[2015]] a urobila množstvo podrobných snímok jeho aj Chárona.
== Fyzikálne vlastnosti ==
[[Súbor:Pluto compared2.jpg|left|thumb|Porovnanie veľkosti Pluta (vpravo dole) s najväčšími [[mesiac (družica)|mesiacmi]] slnečnej sústavy. Mesiace (zľava) [[Ganymedes (mesiac)|Ganymedes]], [[Titan (mesiac)|Titan]], [[Kallisto (mesiac)|Kallisto]], [[Io (mesiac)|Io]], [[Mesiac]], [[Európa (mesiac)|Európa]] a [[Triton (mesiac)|Triton]] Pluto svojím priemerom prevyšujú.]]
Priemer Pluta je {{km|2370|m}},<ref name="New Horizons"/>, čo je menej ako priemer [[Mesiac]]a Zeme, ale aj niektorých [[mesiac (družica)|mesiacov]] iných planét. Malé rozmery Pluta do istej miery potvrdzujú predpoklad niektorých astronómov (napr. [[Raymond Lyttleton|Raymonda Lyttletona]]), ktorí sa domnievajú, že Pluto je niekdajším mesiacom planéty Neptún, ktorý sa osamostatnil v dôsledku zrážky s iným telesom.<ref name="Guth-Link-Mohr">{{Citácia knihy | priezvisko = Guth | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Link | meno2 = František | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Mohr | meno3 = Josef M. | autor3 = | odkaz na autora3 = | spoluautori = ŠTERNBERK, Bohumil | titul = Astronomie | vydanie = 1 | vydavateľ = Československá společnost astronomická | miesto = [[Praha]] | rok = [[1947]] | isbn = | kapitola = XXIV. Urán, Neptún a Pluto | strany = 426{{--}}429 | jazyk = čeština}}</ref> Vnútorné zloženie Pluta je známe len približne. Jeho priemerná [[Hustota (objemová hmotnosť)|hustota]] necelé 2&nbsp;g/cm³ zodpovedá zmesi kremičitanov a ľadu.<ref name="Kleczek" />
 
== Dráha a rotácia ==
| url = http://www.kosmonautix.cz/2015/07/na-plutu-tecou-ledovce/
| acessdate = 31. júl 2015
}}</ref> Pre pozorovateľa na Plute by obloha aj cez deň zostávala čierna. Na druhej strane je však atmosféra Pluta dostatočne hustá na to, aby rozptýlila slnečné svetlo na tmavej strane planétky v blízkosti terminátora a sonda mohla New Horizons nasnímať aj povrchové útvary, ktoré ležia v tieni.<ref name="kosmonautix2" />
 
Z údajov odvysielaných sondou New Horizons sa zistilo, že opar atmosféry siaha do výšky skoro 130 km<ref name="astro.cz" /> – 160 km,<ref name="kosmonautix" /> čo je 5-krát viac než sa očakávalo. Pozorovanie založené na zmenách signálu prijatého zo Zeme zároveň ukázali, že tlak na Plute je asi o polovicu nižší oproti meraniam na základe zákrytov hviezd zo Zeme. Tieto niekoľko rokov staré merania ukazovali atmosférický tlak okolo 20 [[mikrobar]]ov, ale údaje vypočítané na základe meraní sondy New Horizons hovoria maximálne o 10 mikrobaroch.<ref name="kosmonautix" /><ref name="astro.cz" /> Je možné, že za posledné dva roky, ktoré uplynuli medzi poslednými pozemskými meraniami a preletom sondy New Horizons, začal prevažovať efekt rastúcej vzdialenosti trpasličej planéty od Slnka a tlak s postupným zamŕzaním atmosféry skutočne klesá. Závery sa však budú naďalej upresňovať, ako [[riadiace stredisko]] prijíma a spracováva údaje zo sondy.<ref name="astro.cz" />
[[Súbor:Pluto animiert.gif|vpravo|náhľad|Animácia zobrazujúca v 30-stupňových rozostupoch celý povrch Pluta, zložená zo snímok HST.]]
[[File:NH-Pluto-TombaughRegio-MountainRange-20150714-IFV.jpg|thumb|Podrobný pohľad na okraj ''Tombaugh Regio'']]
Povrch Pluta bol do roku 2015, kedy ho preskúmala prvá kozmická sonda, len veľmi málo známy. Jediné pozorovania, ktoré sme mali, boli pozemské, a z [[Hubblov vesmírny ďalekohľad|Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu]] (HST). Fotografie, ktoré boli do leta 2015 k dispozícii, sú veľmi neostré. Na základe snímok HST bola zostavená aj veľmi hrubá mapa povrchu planéty. Na mape sú rozlíšiteľné svetlejšie a tmavšie oblasti, pričom sa predpokladalo, že svetlejšie miesta by mohli byť dusíkové ľady s malým množstvom metánu a oxidu uhličitého. Tmavé oblasti môžu byť pokryté buď [[organická látka|organickým]] materiálom, alebo mohli vzniknúť ako dôsledok [[fotochemická reakcia|fotochemických reakcií]] vyvolaných [[kozmické žiarenie|kozmickým žiarením]].<ref name="Kleczek" /> New Horizons potvrdila, že povrch Pluta sa skladá najmä z metánu, dusíka a oxidu uhoľnatého, všetko v pevnom skupenstve. Kým prvé dve zmienené látky sú však rozmiestnené prakticky po celom povrchu, oxid uhoľnatý je koncentrovaný len v oblasti nazvanej ''Tombaugh regio''.<ref name="kosmonautix" /> Na Pluto dopadá len 0,07 % množstva slnečného žiarenia, ktoré dopadá na [[Zemský povrch|povrch Zeme]] a preto jeho povrchové teploty kolíšu od −235 [[stupeň Celzia|°C]] do −225 °C.<ref name="v číslach">{{Cite web
 
Na Pluto dopadá len 0,07 % množstva slnečného žiarenia, ktoré dopadá na [[Zemský povrch|povrch Zeme]] a preto jeho povrchové teploty kolíšu od −235 [[stupeň Celzia|°C]] do −225 °C.<ref name="v číslach">{{Cite web
| author = Peter Ivan
| title = Slnko, planéty a mesiace slnečnej sústavy v číslach
| pages = strany: 320-323}}</ref>
 
Povrchové útvary začali byť pomenovávané až keď sa k trpasličej planéte priblížila sonda New Horizons a priniesla neporovnateľne podrobnejšie snímky, než aké sa kedy dali získať. Už pred najväčším priblížením sondy k Plutu bola na jej snímkach zreteľná svetlá oblasť v tvare Srdcasrdca, ktorú pomenovali po objaviteľovi Pluta ''Tombaugh Regio''. Z okraja tejto oblasti prišla jedna z prvých podrobných snímok, na ktorej sa ukázalo geologicky mladé pohorie. Mladý vek tejto oblasti odborníci usúdili na základe toho, že na detailnej snímke neboli nijaké impaktné krátery.<ref name="astro.cz" />
 
Z geologického hľadiska je povrch Pluta veľmi rôznorodý a pestrý. Niektoré útvary na snímkach prijatých z New Horizons v septembri 2015 pripomínajú [[duna|duny]]. Takéto útvary vedci na Plute neočakávali, pretože duny na planétach sú vytvárané [[vietor|vetrom]] a atmosféra Pluta sa považovala za príliš riedku na to, aby jej prúdenie dokázalo duny vytvoriť. Podľa Williama B. Miniikona z Washington Univerzity v St. Louis tieto útvary vytvorila buď hustejšia atmosféra v minulosti Pluta, alebo zatiaľ neznáme pochody.<ref name="kosmonautix2">{{Cite web
| title = Dočkali jsme se nových fotek Pluta
| author = Dušan Majer
| url = http://www.kosmonautix.cz/2015/09/dockali-jsme-se-novych-fotek-pluta/
| acessdate = 11. september 2015
}}</ref>
 
== Vnútorné zloženie ==
12 036

úprav