|
==Ideologický boj po skončení druhej svetovej vojny ==
Rozdielne postoje krajín, ktoré oslobodila Červená armáda, predovšetkým ČeskoslovenskaČesko-Slovenska a Poľska, k americkému [[Marshallov plán|Marshallovmu plánu európskej obnovy]], ktorý bol predstavený na prednáška v Harvarde 5. júna 1947, vyvolali obavu Moskvy, že v týchto krajinách stratí politický a ekonomický vplyv. Po prípravných jednaniach sovietsky minister zahraničných vecí [[Viačeslav Molotov|V. Molotov]] začiatkom júla 1947 zamietol plán a predpovedal budúcu konfrontáciu s krajinami, ktoré sa stali alebo stanú spojencami USA a označil ich za nepriateľov ZSSR. V rovnakom čase bol minister zahraničných veci ČSR [[Jan Masaryk]] predvolaný do Moskvy, kde protirečil Stalinovi, ktorý zakazoval prijatie plánu. Na samotných jednaniach o pláne, ktoré sa začali 12. júla 1947 v Paríži sa nakoniec žiadna z krajín pod priamym sovietskym vplyvom nezúčastnila (nezúčastnilo sa ani neutrálne Fínsko z obavy z konfrontácie so ZSSR). Ako reakciu zvolal Stalin na september 1947 konferenciu vodcov komunistických strán do [[Szklarska Poręba|Szklarskej Poruby]] v Poľsku. Na tejto konferencii bola založená nástupnícka organizácia Kominterny [[Informbyro]]. Molotov na pôde OSN ešte v roku 1947 predstavil sovietsky alternatívny plán pomoci, z ktorého sa v januári 1949 v Moskve stala [[Rada vzájomnej hospodárskej pomoci|Rada vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP]]) s členskými krajinami: ZSSR, Poľsko, ČSSR, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko. Cieľom bolo vytvorenie hospodársky, politicky i vojensky jednotného bloku krajín „socialistického tábora“. Týmito udalosťami sa konfrontácia medzi "[[Západný blok|západom]]" a "[[Východný blok|východom]]", ktorá sa začala ako ideologická hneď po skončení vojny, pretavila do súperenia a nepriateľstva nazývaného [[Studená vojna]]. V Európe bola medzi týmito tábormi spustená [[Železná opona]] a po vytvorení vojenských paktov ([[NATO]] a [[Varšavská zmluva]]) sa tento konflikt zmenil na boj o ovládnutie celého sveta.
==Informbyro (1947-1956)==
Informbyro alebo Kominformbyro (česky: Kominforma či Informbyro, rusky: Коминформ, Коминформбюро, anglicky: Cominform) je skrátené označenie oficiálneho názvu Informačná kancelária komunistických a robotníckych strán (rusky: Информационное бюро коммунистических и рабочих партий). Išlo o nové, oficiálne fórum medzinárodného komunistického hnutia po rozpustení Kominterny. Vznik Informbyra potvrdil ovládnutie komunistických strán Sovietskym Zväzom ako aj nové skutočnosti po druhej svetovej vojne, vrátane vytvorenia tzvn. "[[Východný blok|Východného bloku]]".
Informbyro bolo pôvodne umiestnené v Belehrade (v tom čase hlavné mesto Juhoslovanskej federatívnej ľudovej republiky). Organizácia združovala pôvodne komunistické strany Sovietskeho zväzu, Bulharska, ČeskoslovenskaČesko-Slovenska, Francúzska, Maďarska, Talianska, Rumunska, Juhoslávia a Poľskou zjednotenú robotnícku stranu. Po vylúčení Juhoslávie obvinenej z "[[Titoizmus|titoizmu]]" v roku 1948 bolo sídlo presunuté do Bukurešti. Členom sa stala aj komunistická strana Talianska avšak nemecké komunistické strany ani Čina členmi neboli. Španielska komunistická strana bola oficiálne zakázaná avšak Informbyro publikovalo materiály aj v španielčine.
Po smrti Stalina sa 14. septembra 1953 novým [[Generálny tajomník KSSZ|generálnym tajomníkom KSSZ]] stal [[Nikita Sergejevič Chruščov|Chruščov]], ktorý netrval tak nástojčivo na kopírovaní sovietskych vzorov, čo zmysel Infobyra oslabovalo. V apríli 1954 najprv prestal vychádzať v prekladoch<ref>Oznam v denníku «Правда» z 18 apríla 1954</ref> denník Informbyra "Za večný mier, za ľudovú demokraciu!" (rusky За прочный мир, за народную демократию!) a o dva roky 17. apríla 1956 bolo celé Informbyro rozpustené.<ref>{{Citácia knihy
==Vplyv Komiterny a Informbyra==
Rozhodnutia Komiterny a Informbyra zásadným spôsobom ovplyvňovali, ba až určovali politiku členských strán. Napríklad rezolúcia Infobyra z júna 1948 s tézou "o prechode kliky Tita-Rankoviča od demokracie k buržoáznemu nacionalizmu" bola základom kampane proti takzvaným [[Buržoázny nacionalizmus|buržoáznym nacionalistom]] v ČeskoslovenskuČesko-Slovensku. <ref>[http://www.vhu.sk/data/files/216.pdf Michal Štefanský: Studená vojna (Slovensko 1946-1954), Vojenský historický ústav, Bratislava 2008] </ref>
== Referencie ==
|
