Chata pod Rysmi: Rozdiel medzi revíziami

'''Chata pod [[Rysy|Rysmi]]''', známa v obmenách útulňa pod Rysmi, útulňa pod Váhou, chata pod Váhou, útulňa pod sedlom Váhy ({{vjz|pol|''Schronisko pod Waga''}})<ref name="Bohuš Ivan 1996">Bohuš Ivan: Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier, vydali ŠL TANAP T. Lomnica, 1996, ISBN 80-967522-7-8</ref> je najvyššie položená [[horská chata]] v [[Tatry|Tatrách]] i na Slovensku. V prevádzke je iba v letnej sezóne (od 15. júna do 31. októbra).

*Prvotná myšlienka o vybudovaní chaty v tejto časti Vysokých Tatier siaha do konca 19. storočia. Vtedy ju začal propagovať rakúsky horolezec Ubald Felbinger. Technické, ale aj finančné problémy zabránili realizovať jeho myšlienku.<ref> name="Bohuš Ivan: Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier, vydali ŠL TANAP T. Lomnica, 1996, ISBN 80-967522-7-8<"/ref>. Podľa pôvodného zámeru Ing. Jozefa Pfinna z roku [[1895]] mala byť zo [[Štrbské Pleso|Štrbského Plesa]] po [[Žabie plesá]] vybudovaná ozubnicová železnica a ďalej mala turistov na chatu dopraviť [[visutá lanovka]]. [[Uhorský karpatský spolok]] nemal na taký projekt peniaze. Vysoká návštevnosť [[Rysy|Rysov]] však stále vyvolávala snahy o vybudovanie chaty.

*V roku [[1930]] sa na jej konto vyzbieralo 10 tisíc korún československých. Menili sa projekty.<ref name="IaB Tatranská Lomnica 2007">Bohuš Ivan ml.: Tatranské chaty, vydalo IaB Tatranská Lomnica, 2007. ISBN 978-80-969017-4-6</ref>. Hlavnými iniciátormi stavby boli členovia [[Klub československých turistov|Klubu československých turistov]] Ing. Róbert Vosyka a Václav Dusil.<ref name="Mrázik František 1998">Mrázik František, Švorc Jaroslav: Strechy nad oblakmi, Print-Servis, 1998, ISBN 80-88755-62-X</ref> V roku [[1929]] boli urobené prípravné harmonogramy stavby, v roku 1931 mal byť vynesený materiál. Ministerstvo školstva v súvislosti s Krakovským protokolom o vytvorení poľsko-československého národného parku, nariadilo, že chata musí byť postavená v Dolinke pod Váhou, 100 metrov pod sedlom. Príčinou bolo blízke hraničné pásmo. Stavbu financovalo Ústredie Klubu československých turistov. Chatu stavala firma popradského staviteľa [[Jozef Šašinka|Jozefa Šašinku]]. Materiál na chatu dopravovala tatranská vicinálna železnica a v doline vojaci. Stavebný robotníci tu zažili dramatické chvíle v snehovej víchrici, ktorá ich mohla stáť životy. Chatu stavali 93 pracovných dní. Bola dokončená 17. septembra [[1932]]. Dňa 15. júla [[1933]] v prívaloch dažďa vítal nový chatár Alojz Krupitzer predsedu smokovského odboru Klubu československých turistov (KČST) [[Gustáv Nedobrý|Gustáva Nedobrého]]. Na druhý deň sa otvorenia novej chaty zúčastnilo 126 hostí. Prvými nájomcami chaty boli Václav Fiška a [[Otakar Štáfl]] z Chaty pri Popradskom plese.

*Roku [[1951]] objednal vtedajší správca -  – komunálny podnik Tatranské chaty, na naliehanie chatára Olda Bublika, nové zariadenie. Vo februári [[1955]] a v rokoch [[1962]], [[1982]] chatu opäť zničila lavína.

*Na prelome januára a februára roku [[2000]] chatu zničila veľká lavína a dielo dokonala ďalšia vo februári [[2001]].<ref>Bohuš Ivan ml.: Tatranské chaty, vydalo name="IaB Tatranská Lomnica, 2007. ISBN 978-80-969017-4-6<"/ref>.

# Michal Tomčík -  – 1932 (ako správca dočasnej útulne)<ref>Bohuš Ivan ml.: Tatranské chaty, vydalo name="IaB Tatranská Lomnica, 2007. ISBN 978-80-969017-4-6 <"/ref>

# Ľudovít Krupitzer -  – 1933 -  – 1939

# Ondrej Krasuľa -  – 1939

# Ďalšie roky sa o chatu starali študenti -  – členovia Klubu slovenských turistov a lyžiarov -  – JAMES (Alexander Huba, Alexander Vojček, Otto Litváni, Ján Kopecký, Miloš Borodáč, [[Slávo Cagašík]], Gizela Krenová a iní). Okrem horolezcov v nej našli skrýšu poľskí utečenci a partizáni.

# Oldo Bublík a Miroslav Jílek st. -  – 1953 -  – 1958

# Ladislav Rychvalský (pomocník Belo Kapolka) -  – 1958 -  – 1967

# [[Belo Kapolka]] -  – 1967 - – 1969

# Peter Rajec -  – 1969 -  – 1978

# Viktor Beránek -  – 1979 -  – dodnes<ref> name="Mrázik František, Švorc Jaroslav: Strechy nad oblakmi, Print-Servis, 1998, ISBN 80-88755-62-X<"/ref>

== ReferncieReferencie ==