Macedónia (historické územie): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d wikilinky |
d pravopis |
||
Riadok 16:
Až koncom 6. storočia pred Kr. sa spoločenské a ekonomické pomery zmenili v dôsledku vzniku stálych sídiel a intenzívneho rozvoja hospodárskych a kultúrnych stykov s Helénmi. Prispelo to k rozšíreniu používania písma, hlavne na diplomatické účely. Už pred začiatkom 4. storočia pred Kr. narastala helenizácia, podporovaná kráľmi, hoci mnohí významní Heléni pokladali Macedóncov za hrubý, neotesaný a barbarský národ. No práve Macedónia dala svetu najväčšieho filozofa, vedca a zakladateľa logiky, Aristotela.
V tomto období sa tu na polostrove [[Chalkidiki]] usadzujú južní Gréci, zakladajú tu mestá Poteidaia a Olynthos. Hlavné mesto kráľovstva bola teraz Pella, postavená na spôsob antického gréckeho mesta. Najslávnejší kráľ bol určite Filippos II., ktorý mal záujem zjednotiť rozdrobených Grékov do jednotného štátu, pod vládou Macedónie. Proti tomu sa však postavili slobodné mestské štáty a tak vytiahol proti nim s armádou a v roku 338 pred Kr. aj so synom Alexandrom, neskoršie zvaným Veľký, porazil zjednotené mestské štáty v bitke pri Chaironei v [[Boiótia|
Filippa zavraždili a na trón nastúpil jeho syn, [[Alexander Veľký]], po otcovi Macedónec, po matke [[Epirus|Epirót]]. Hneď keď nastúpil na trón vzbúrilo sa mesto Delfy. Alexander tam poslal armádu, mesto dal zničiť a mnoho ľudí predal do otroctva. Potom sa už nikto nevzbúril. Alexander chcel oslobodiť Grékov v [[Anatólia|Anatólii]], ktorí boli pod vládou Peržanov. Zaútočil teda na Perzskú ríšu a v troch veľkých bitkách ju úplne zničil, oslobodil Egypt a prišiel až do Indie. Potom zakladal mnoho nových miest a mnoho Grékov kolonizovalo nové územia, ako centrálnu Anatóliu, či Egypt. Po jeho smrti v Babylone sa však jeho ríša rozpadla na viac hellenistických štátov. Vznikol samostatný štát Macedónia, kde vládol rod Antigonovcov. Disponovala okrem vlastného územia aj [[Tesália|Tesáliou]] a [[Atika|Atikou]] s [[Atény|Aténami]]. Hlavné mesto bola stále Pella, neskôr bolo založené mesto [[Solún|Thessalonike]]. Pokoj v kráľovstve trval až do roku 214 pred Kr., kedy začínajú Macedóniu ohrozovať [[Staroveký Rím|Rimania]], nová svetová veľmoc.
Riadok 24:
Záujem Ríma o Macedóniu začal od vlády kráľa Filippa V. Bolo to v období, kedy Rím bol v zovretí [[Hannibal Barkas|Hanibala]]. Hannibala odmietlo podporiť materské [[Kartágo]] a tak rokoval s Macedónskym kráľom Filippom V., ktorý ho mal financovať. Preto senát vyhlásil Macedónii vojnu. Spojili sa s Aitolským spolkom, ktorý tvoril južné grécke štáty. Rimania v tejto vojne potrebovali zabrániť Filippovi, aby pomohol Hannibalovi. Rimania sa síce vylodili v Grécku, no Filip okamžite zaútočil na Aitolov a dobyl niekoľko miest. Mestá Aitolského spolku sa potom zo strachu pred Macedóniou pridali k Filippovi. Avšak Filippos nemohol ignorovať Rimanov, ktorí sa nachádzali v Grécku a tak pristúpil na tzv. foinickú dohodu, v ktorej Rímu sľúbil, že nebude pomáhať Hannibalovi, ani nijak inak poškodzovať záujmy Ríma.
Akonáhle sa ale Rimania zaplietli do konfliktu s nejakým štátom, už sa začali angažovať do jeho problémov a tak to bolo aj s Macedóniou. Kráľ gréckeho Seleukovského impéria Antiochos III. sa totiž s Filippom spojil a spoločne mali útočiť na ríšu Ptolemaiovcov, ktorá mala územia aj pri Egejskom mori. Keď Antiochos chcel zaútočiť na grécky štát Pergamon v
Mal byť vyjednaný mier, kde Rimania požadovali, aby sa Filippos vzdal dobytých území v južnom Grécku a tiež aj Tesálie, ktorú Antigoovci dostali ešte po Alexandrovej smrti. Vzdať sa Tesálie však Filippos nechcel a pokračoval vo vojne. Veliteľ dvoch légií Titus Quinctius Flaminius spolu s posilami z mestských štátov sa s Filippom streli pri Kynoskefalai a tu flexibilné rímske manipuly porazili zovretú [[Falanga|falangu]] Macedóncov. V dohodnutom mieri sa Filippos musel vzdať všetkých území, okrem vlastnej Macedónie a Flaminius udelil všetkým mestským štátom v materskom Grécku slobodu.
Po Filippovej smrti nastúpil na macedónsky trón jeho syn Perseas. Perseas sa hneď chopil príležitosti vrátiť
'''Staroveký jazyk'''
Riadok 40:
Cez Macedóniu prechádzala cesta Via Egnatia z [[Panónia|Panónie]] a končila v Thessalonikách. V tejto dobe tu bolo aj významné mesto Veria (dnes takisto významné grécke mesto). Gréci si zvykli na rímsku vládu, ktorá ich v ničom neobmedzovala. Od cisára Augusta tu nesídlila légia, nakoľko bolo územie pokojné. Tak to ostalo až do 3. stor. Vtedy sa počas veľkej krízy Rímskeho impéria dostali cez Dunaj do Macedónie [[Góti]] a vyplienili toto územie. Ďalej pokračovali rabovať do Achaie.
Cisár [[Diocletianus]] pri reformovaní územných celkov včlenil Macedóniu do prefektúry Illyricum, spolu s dvoma Panóniami, Raetiou, Noricom, a krajmi južného Grécka. V rámci menšieho celku (diecéza) sa Macedónia najskôr nachádzala v diecéze Moesia, potom ju Konštantín Veľký rozdelil na diecézu Dacia a diecézu Macedonia. Diecéza Macedonia zahrňovala celé Grécko a aj ostrov [[Kréta]]. Potom, v roku 378 boli Rimania porazení [[Vizigóti|Vizigótmi]] pri Hadrianopole v
Theodosius potom umiestnil v Thessalonikách posádku, avšak proti jej generálovi Botherichovi sa ľudia vzbúrili a zabili ho. Nato dal Theodosius usporiadať dostihy a v hippodróme zavraždil mnoho Solúnčanov. Tento incident je známy ako solúnska masakra. Theodosius v závete rozdelil Rímsku ríšu medzi svojich synov Arcadia a Honoria. Arcadius vládol na východe, vo Východorímskej ríši, Honorius na západe, v západorímskej ríši. Grécko pripadlo východu, no nakoľko žili na východe vo väčšine Gréci, stal sa z tejto ríše zanedlho štát Grékov, dnes známy ako Byzantská ríša.
Riadok 46:
== Byzantská doba ==
[[Súbor:St George as patron of two children. Mosaic, church of St Demetrios in Thessaloniki.jpg|náhľad|vľavo|Sv. Dimitrios Solúnsky]]
V 5 stor. sa územie Macedónie stalo terčom nájazdov súperiacich cisárskych armád s využitím barbarských foederatov, ktorí plienili všetko naokolo. Potom nastal pokoj až do 6. stor. Najvýznamnejšie mesto stále boli Thessaloniki. Potom však Macedóniu napadli [[Slovania]], ktorí odtiaľto pustošili celé Grécko a [[Peloponéz]], kde sa aj usadzovali, no Thessaloniki nikdy nedobili. V
Byzantská vláda bola bezmocná. Z niektorých častí Grécka dokonca Gréci utekali do južnej Itálie a na Sicíliu, byzantských provincií. Mnoho Macedónskych Grékov bolo zabitých, niektorí sa miešali so Slovanmi, v niektorých južných oblastiach Macedónie však ostal grécky živel neporušený. V 7. stor. podnikol z Thessaloník generál Staurakios veľkú vojenskú výpravu na oslobodenie Grékov. Z južnej Macedónie, Thésálie, Hellady a Peloponézu odviedol mnoho Slovanov a usadil ich v
Síce boli Slovania zničení, Gréci sa udržali iba na juhu a juhozápade Macedónie, teda na území medzi Thésaliou a Thessalonikami, ďalej na Chalkidiki a okolitých pobrežiach. Slovania ostali v severnom vnútrozemí. Byzantská vláda sa rozhodla Grékov z tohto severného územia presídliť do Grécka a na Peloponéz, aby spolu s italskými, cyperskými a anatólskymi Grékmi znovuosídlili materské Grécko. Thessaloniki boli teda najsevernejším bodom gréckeho národa v
Z Macedónie pochádzal aj cisár Basileos, ktorý v 10. stor. založil novú dynastiu a zničil ríšu Bulharov, ktorá siahala až k
== Turecká nadvláda ==
Riadok 60:
== Macedónia v Grécku ==
[[Súbor:Flag of Greek Macedonia.svg|náhľad|Vlajka gréckej Macedónie]]
Avšak Gréci tvorili v
Slovania v gréckej časti mali svoje školy a svoj jazyk, síce ich grécka vláda nie vždy s ochotou podporovala. Toto sa zmenilo v roku 1921-1924. Gréci sa totiž s Bulharskom dohodli na výmene obyvateľov. Početná grécka menšina, ktorá žila na brehoch bulharského Čierneho mora prišla do Macedónie a väčšina Slovanov v gréckej Macedónii odišla do Bulharska. Potom boli Gréci porazení v [[Malá Ázia|malej Ázii]] tureckým generálom Kemalom Attaturkom (pôvodom Albánec, ale narodil sa v Thessalonikách), a následne bola dohodnutá výmena obyvateľstva medzi Gréckom a Tureckom. 2 000 000 Grékov z Anatólie a z [[Východná Trácia|tureckej Trácie]] sa teda vysťahovalo do Grécka, pričom [[Pontskí Gréci|Pontskí]] a [[Kapadócki Gréci]] sa museli naučiť gréčtinu z Grécka, nakoľko ich jazyky neboli pre európskych Grékov zrozumiteľné. Títo Gréci sa usadili hlavne vo vyľudnenej
Macedónia sa stala opäť Grékmi obývaným krajom. Stále tu však žijú Slovania, ktorí sú už v menšine ku Grékom a tiež menšiny Albáncov, Bulharov, Turkov a Románov. Okrem [[Dimotiki|novogréckeho jazyka]] sa tu však rozpráva hlavne [[Pontčina|pontskou gréčtinou]], ktorou hovoria Gréci z [[Pontos|Pontu]].
| |||