Tibor Buday: Rozdiel medzi revíziami

| |Meno = Tibor Buday

| Portrét =

| |Popis = slovenský [[geológ]]

| Veľkosť obrázka =

| |Dátum narodenia = [[22. september]] [[1913]]

| |Miesto narodenia = [[Muráň (okres Revúca)|Muráň]]

| |Dátum úmrtia = {{dúv|2001|9|18|1913|9|22}}

| Miesto úmrtia =

'''Tibor Buday''' (* [[22. september]] [[1913]], [[Muráň (okres Revúca)|Muráň]] – † [[18. september]] [[2001]] <ref>http://www.geologickaspolecnost.cz/soubory/informator/informator-2002-1.rtf</ref>) bol slovenský [[geológ]] zaoberajúci sa predovšetkým [[neogén]]nymi útvarmi.

Narodil sa v obci [[Muráň]] v [[okres Revúca|okrese Revúca]] [[22. september|22. septembra]] [[1913]]. Strednú školu absolvoval v [[Šahy|Šahách]]. Následne pokračoval v štúdiu na prírodovedeckej fakulte [[Karlova univerzita|Karlovej univerzity]] v [[Praha|Prahe]], ktoré ukončil v roku [[1937]]. Po skončení štúdia pracoval vo [[Vacuum Oil Company]], kde sa podieľal na geologickom výskume [[Viedenská panva|Viedenskej panvy]] na území vtedajšieho Československa. Počas [[druhá svetová vojna|vojny]] bola táto firma začlenená do nemeckého konzorcia.<ref name="Cicha, Ďurica">Cicha, I., Ďurica, D., 1998, ''Dr. Tibor Buday se dožívá 85 let.'' Geolog Tibor Buday, Sborník prací k 85. narozeninám Tibora Budaye, s. 10-11</ref>

Po vojne pracoval v [[Československé naftové závody|Československých naftových závodoch]] a [[Československé naftové doly|Československých naftových dolech]], kde viedol geologické výskumy v československej časti viedenskej, [[podunajská panva|podunajskej]] a [[východoslovenská panva|východoslovenskej panvy]]. V rokoch [[1950]] až [[1954]] bol väznený pre údajnú sabotáž. Neskôr bol prepustený na slobodu a v roku [[1954]] začal opäť pracovať na [[Ústredný ústav geologický|Ústrednom ústave geologickom]] v Prahe. Vytvoril kolektív geológov, ktorí sa zaoberali výskumom neogénnych [[panva (geológia)|panví]] na území krajiny. Neskôr v rokoch [[1955]]{{--}}[[1962]] sa sústredil svoje sily na zostavovanie základných geologických máp v mierke 1 : 200 000. Bol hlavným redaktorom 5 generálnych [[geologická mapa|geologických máp]] (Bratislava-Viedeň, Čalov, Gottwaldov, Košice-Zborov a Banská Bystrica).<ref name="Cicha, Ďurica"/>

V roku [[1961]] sa stal vedeckým tajomníkom na [[Ústredný ústav geologický|Ústrednom ústave geologickom]] a v roku [[1965]] sa stal námestníkom riaditeľa. V roku [[1963]] získal titul [[DrSc.]] Podieľal sa na príprave zasadania [[23. medzinárodný geologický kongres|23. medzinárodného geologického kongresu]] v Prahe a exkurzií.<ref name="Cicha, Ďurica"/> Tento kongres však bol [[21. augustaaugust]]a [[1968]] prerušený [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|vpádom vojsk Varšavskej zmluvy]] a bol po 1 dni zrušený. V rokoch [[1962]] až [[1964]] pôsobil ako predseda Československej spoločnosti pre mineralógiu a geológiu. V roku [[1969]] bol vyznamenaný [[Rad práce|Radom práce]].<ref name="Encyklopédia Slovenska">Veľký, J. a kolektív, 1978, ''[[Encyklopédia Slovenska]] zväzok I. A — D.'' [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]], Bratislava, s. 275</ref>

V rokoch [[1969]]{{--}}[[1976]] viedol skupinu geológov, ktorá sa zaoberala geologickým mapovaním v [[Irak]]u<ref name="Encyklopédia Slovenska"/>, v Západnej púšti a Kurdistane. Po odchode do dôchodku v roku [[1983]] pracoval v Geofyzike Brno. Bol poverený vedením geologickej expedície do [[Sýria|Sýrie]]. Do [[dôchodok|dôchodku]] definitívne odišiel v roku [[1991]].