Štefan Lux: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
d úvod: norm.; IB norm.; typog.; drob. |
||
Riadok 1:
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Štefan Lux
| Portrét = Štefan Lux.jpg
| Veľkosť obrázka =
| Popis = novinár, herec, režisér, spisovateľ a bojovník proti antisemitizmu
| Dátum narodenia = [[4. november]] [[1888]]
| Miesto narodenia = [[Malacky]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Slovensko]])
| Dátum úmrtia = {{dúv|1936|7|3|1888|11|4}}
| Miesto úmrtia = [[Ženeva]], [[Švajčiarsko]]
| Poznámky =
'''Štefan Lux''' (* [[4. november]] [[1888]], [[Malacky]]
== Život ==
Štefan Lux sa narodil [[4. novembra]] [[1888]] v [[Malacky|Malackách]] na [[Záhorie|Záhorí]] do rodiny [[Židia|židovského]] notára Alberta Luxa. V ranných rokoch navštevoval školu v [[Malacky|Malackách]], neskôr prestúpil na gymnázium vo vtedajšom [[Prešporok|Prešporku]]. Po úspešnom absolvovaní gymnázia nastupuje na štúdium práv v [[Pešť|Pešti]]. Právo, ako sa zdá, však už od začiatku nebolo pre Luxa to pravé
=== Umelecká tvorba ===
Riadok 23:
== Samovražda ==
=== Príchod a posledná korešpondencia ===
Novinár Štefan Lux prichádza do [[Ženeva|Ženevy]] so silným presvedčením poukázať pred [[Spoločnosť národov|Spoločnosťou národov]] na agresivitu [[Nacistické Nemecko|nacistického Nemecka]] a vyzvať k zásadným krokom, nie však rovno takým [[Radikálny|radikálnym]] činom ako je [[suicídium]]. Po pobyte v [[Ženeva|Ženeve]] a uvedomení si vedomej [[Pasivita|pasivity]] mocností sa však u Luxa kryštalizuje myšlienka protestnej samovraždy. Ako sám píše v liste svojmu priateľovi Arturovi Hellerovi: ''Prišiel som do Ženevy, aby som podnikol nejakú konkrétnu akciu, od ktorej som si sľuboval oslabenie Tretej ríše. Moja akcia stroskotala predovšetkým pre tú príšerne impotentnú, opatrnícku a apatickú atmosféru tu v Ženeve... A tak som sa rozhodol inak. Na najbližšej plenárnej schôdzi Spoločnosti národov chcem vyvolať veľký rozruch tým, že sa na schôdzi zastrelím. Potrebné zosilňujúce okolnosti, listy význačným osobnostiam, sú pripravené. Azda sa mi podarí týmto trochu náhlym činom vyvolať šok v tejto strašidelnej spoločnosti.'' Jeho samovražda je výsledkom presvedčenia, nie skratové neuvedomelé konanie, čo je podložené obavami v ďaľších statiach spometutej korešpondencie: ''Neviem, či ma v poslednej chvíli neopustí odvaha, pretože sa bojím, celkom biedne sa bojím smrti. A bojím sa o svoju ženu a chlapca... Moja žena, s ktorou žijem 14 rokov v najharmonickejšej zhode, je úplne nepripravená.'' V nasledujúcich riadkoch taktiež Lux prosí priateľa, aby sa po jeho smrti ujal jeho ženy a syna. Vo svojich posledných vetách zdôvodňuje rozhodnutie o samovražde slovami: ''Mimoriadne nebezpečenstvo dáva právo na mimoriadne opatrenia... Chcem vrúcne veriť, že sa stane div a že smrť sotva známeho malého spisovateľa, neznámeho vojaka života, rozšíri trochu jasna a pravdy''
=== Priebeh ===
V piatok, [[3. júla]] [[1936]], prichádza Lux s ostatnými svetovými novinármi na plenárne zasadnutie [[Spoločnosť národov|Spoločnosti národov]]. Ku svojmu činu sa odhodláva pri reči [[Španielsko|španielskeho]] delegáta. V tomto momente Lux vyskočí na tribúnu, pred seba si položí svoju aktovku s napísanými listami, na predsedajúceho [[Belgicko|belgického]] ministerprezidenta Van Zeelanda zakričí slová "C'est le dernier coup" ("Toto je posledný úder") a na znepokojenie pléna si strieľa revolverom do hrude.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url=http://www.michaeloren.com/articles/the_rescuer.htm. | titul = The Rescuer – A Race Against Death: Peter Bergson, America, and the Holocaust by David S. Wyman and Rafael Medoff | autor = Michael B. Oren | editori = ''[[The New Republic]]'' | dátum vydania = 21. október 2002 | dátum prístupu = 9.7.2007 | dostupnosť2 = archivované | url2 = http://web.archive.org/web/20070609150752/http://www.michaeloren.com/articles/the_rescuer.htm}}</ref> V sále sa rozpúta krik a panika, zasadanie je zrušené a okolo Luxa sa zbiehajú spriatelení novinári. V [[Agónia|agónií]] ležiaci pod tribúnou ešte naposledy hovorí so svojími známymi a po prevoze do nemocnice po pár hodinách zomiera. Po pitve sa v jeho hrudníku našli dve guľky, jedna však ako pozostatok zo zranenia z vojny. Jeho pomník sa nachádza na cintoríne na ženevskom predmestí s úctivým nápisom „Martyr d' Israel
== Ohlasy svetových médií a osobností ==
Řádek 33 ⟶ 34:
'''Slovenské zvesti'''
''Minulý týždeň v piatok, v okamžiku, keď na schôdzi Spoločnosti národov predkladá sa reč španielskeho delegáta, vyskočil pod tribúnou istý neznámy človek, vzkríkol čosi nesrozumiteľného na predsedajúceho belgického ministerprezidenta Van Zeelanda a strelil sa z revolveru do pľúc. Novinár Štefan Lux
...
''Štefan Lux bol v piatok pochovaný. A nad čerstvým jeho hrobom treba azda povedať, že ak nevznikne vo svete mohútne hnutie, znamenajúce hrádzu pikľom barbarstva a vojenných podpaľačov, ak svet bude musieť mať spoľahnutie len na takú Spoločnosť národov, aká je dnes, stane sa ona dostaveníčkom samovrahov z celého sveta; ľudí, ktorí vášnivo chcú pokoj, slobodu a kľudné súžitie národov, ale ztratili vieru v Spoločnosť národov, ako v zábezpeku týchto svojich ideálov. A budú chodiť umierať k tejto svojej sklamanej nádeji a k sklamanej nádeji ľudstva.''<ref>http://www.dejinyzahoria.sk/2012/01/z-dobovej-tlace.html</ref>
| |||