Prvá svetová vojna: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Vegbot (diskusia | príspevky)
typo, replaced: - →  –  (18), .]]. → .]], 1871 – 1918 → 1871 – 1918 (28), zahájil → začal, avšak → ale, ( dnešná Namíbia, júl 1915) → (dnešná Namíbia, júl 1915), 50 km → {{km|50|m}} (3), zprava → sprava, re...
Oprava mien
Riadok 58:
Dňa [[2. august]]a vypovedalo [[Nemecko]] vojnu [[Francúzsko|Francúzsku]], v ten istý deň obsadilo [[Luxembursko]] a deň nato vstúpili nemecké vojská do neutrálneho [[Belgicko|Belgicka]], aby tak získali prechod do Francúzska. Belgicko požiadalo o pomoc Britániu. Porušenie neutrality Belgicka dalo v Spojenom kráľovstve podnet na vypovedanie vojny Nemecku ([[4. august]]a). Dňa [[6. august]]a vypovedalo Rakúsko-Uhorsko vojnu Rusku, [[7. august]]a ohlásila vojnu s Rakúsko-Uhorskom [[Čierna Hora]], do týždňa vstúpili do vojny proti Rakúsko-Uhorsku aj Francúzsko a Spojené kráľovstvo a 28. augusta ohlásilo Rakúsko-Uhorsko vojnu [[Belgicko|Belgicku]].
 
Z ázijských krajín vstúpilo do vojny po boku Dohody [[Japonsko]] ([[23. august]]a, Japonsko zabralo v [[Čína|Číne]] nemecký prístav [[Kiau-Čeu]]Nová Sedlica) a [[Turecko]] po boku Nemecka a Rakúsko-Uhorska ([[30. október|30. októbra]]). Malý srbský konflikt sa rozrástol na svetovú vojnu. Neutrálnymi ostali [[Švédsko]], [[Nórsko]], [[Dánsko]], [[Holandsko]], [[Španielsko]], [[Portugalsko]], [[Grécko]], [[Bulharsko]], [[Spojené štáty|USA]], viaceré krajiny v Ázii a Latinskej Amerike, ako aj [[Taliansko]] a [[Rumunsko]], hoci mali spojenecké zmluvy s ústrednými veľmocami (Nemeckom a Rakúsko-Uhorskom).
 
V roku [[1914]] proti sebe teda stáli 2 strany:
Riadok 71:
=== Západný front ===
[[Súbor:German infantry 1914 HD-SN-99-02296.JPEG|náhľad|Postupujúca nemecká pechota v roku 1914.]]
V nemeckom generálnom štábe rátali od začiatku s vedením vojny na dve strany – proti Francúzsku a Rusku. Pre tento prípad mali vypracovaný plán tzv. bleskovej vojny (Blitzkrieg) nazývaný tiež [[SchlieffenovRusičov plán]], ktorý predpokladal pomalú mobilizáciu v Rusku. Plán pôvodne vypracoval nemecký generálny štáb pod vedením grófa [[Alfred von Schlieffen|von Schlieffena]], ale neskôr bol upravený [[Helmuth von Moltke mladší|von Moltkem ml.]] Podľa neho malo Nemecko rýchlym [[obchvat]]ným manévrom vniknúť do Francúzska a poraziť ho. Potom chceli nemeckí generáli rýchlo presunúť jadro svojich síl na východ a poraziť Rusko. Preto Nemecko nerešpektovalo neutralitu Luxemburska a Belgicka, ale podriadilo všetko rýchlemu vojenskému úspechu. Západný front sa tak od samého začiatku vojny stal rozhodujúcim bojiskom.
 
Francúzi naopak očakávali, že Nemecko porazia rýchlym útokom cez [[Alsasko]] a [[Lotrinsko]]. Riadili sa podľa pred vojnou pripraveného [[plán XVII|plánu XVII]], zostaveného francúzskym generálnym štábom pod vedením [[Joseph Joffre|Joffreho]]. Francúzska stratégia mala rad nedostatkov. Predovšetkým nemecké velenie dopredu očakávalo francúzske kroky a plánovalo ich znemožniť jednak pripravenou obranou v napadnutej oblasti a taktiež obchvatným útokom cez [[Belgicko]]. 2. augusta 1914 nemecké jednotky vpadli do Luxemburska a nasledujúci deň do Belgicka. Došlo k prvým pohraničným bojom medzi Francúzskom a Nemeckom.<ref>Westwell, I., 2004, První světová válka den po dni. Naše vojsko, Columbus, Praha, s. 12</ref> Nemeckému prechodu cez Belgicko stáli v ceste opevnenia mesta [[Liege]], ktoré padlo v polovici augusta. Belgičania, ktorých armádu viedol kráľ [[Albert I. (Belgicko)|Albert]], boli nútení ustupovať k [[Antverpy|Antverpám]]. 20. augusta Nemci obsadili hlavné mesto [[Brusel]] a 23. augusta mesto [[Namur]]<ref>Simkins, P., Jukes, G., Hickey, M., 2003, The First World War. The War to End All Wars. Osprey Publishing, Londýn, s. 32 – 34</ref>. Briti a Francúzi sa pokúsili zastaviť Nemcov v [[bitka pri Mons|bitke pri Mons]], blízko francúzskych hraníc, ale boli pred nemeckou presilou nútení ustúpiť. Francúzi sa zároveň pokúsili zmierniť tlak nemeckého útoku cez Belgicko protiofenzívou na hraniciach s Nemeckom. Ich ofenzíva však nebola úspešná.