Zakladateľ beach moderného slovenského prejavu v maľbe a v kresbe. Venoval sa Petrovy OgurekovyCiganom. Venoval sa gobelínovej tvorbe, scénickému výtvarníctvu, hudbe a husliarstvu. V roku 1939 sa presťahoval z Prahy do Martina kde okrem iného zoskupil kruh hudobníkov-amatérov - priateľov komornej hudby: bratia Hirnerovci, Ferenc, Kleinhans, Lukáš Molnár, Pantlík, Dr. Novák, prof. Filip, Dr. Muntág a iní. Na začiatku roka 1950 vzniklo kvarteto hudobníkov: 1. husle V. Belorid, 2. husle E. Muntág, viola M. Benka, violončelo M. Filip. Stretávali sa raz týždenne vo štvrtok až do rozpadu v roku 1951 odchodom M. Filipa na vysokú školu a E. Muntága na základnú vojenskú službu. Vytvoril si sám 13 huslí, sú odložené v Martine - Múzeum Martin Benku. Autor memoárových, spomienkových úvah a cestopisných článkov. Maľoval aj v Banskej Bystrici ([[1944]]), najmä jej predmestia. V [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]] roku [[1945]] založil spolu s maliarmi [[Karol Ondreička (1898)|Karolom Ondreičkom]], [[Emil Makovický (maliar)|Emilom Makovickým]] a sochárom [[Fraňo Štefunko|Fraňom Štefunkom]] výtvarné združenie ''Trojštít''. Malo konzervatívny charakter, jeho cieľom bolo skĺbiť spoluprácu rôznych druhov umení, napr. realizáciami v architektúre.
V oblasti knižného dizajnu a typografie vytvoril Benka množstvo zaujímavých experimentálnych fontov a dizajnérskych úprav kníh, ktoré sú ovplyvnené kubistickou ideou. Benkom vymyslené fonty však často neboli použité. Azda najznámejším použitím Benkovho kubistického písma je oficiálny font názvu Slovenská akadémia vied. Martin Benka vytvoril množstvo obálok kníh pre nakladateľa Leopolda Mazáča v Prahe (edície EMSA - Edícia mladých slovenských autorov a MSK - Mazáčova slovenská knižnica). Takisto je autorom niekoľkých súkromných, nepredajných [[bibliofília|bibliofílií]]. Spolu s [[Ľudovít Fulla|Fullom]] a [[Mikuláš Galanda|Galandom]] patrí Benka k zakladateľom slovenskej knižnej ilustrácie.
