Srbochorvátčina: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 67:
Podobne ako ostatné južnoslovanské jazyky aj srbochorvátčina má jednoduchú fonológiu, s piatimi samohláskami a dvadsiatimi piatimi spoluhláskami. Gramatika sa vyvinula z [[Praslovančina|praslovanského jazyka]], je charakteristická ohýbaním podstatných mien, prídavných mien a zámen. Slovesá majú buď dokonavý alebo nedokonavý vid. Má sedem pádov a flexibilný slovosled. Píše sa buď cyrilikou alebo latinkou.
==
Srbochorvátčina je [[indoeurópsky jazyk]], ktorý patrí do južnej vetvy [[Slovanské jazyky|slovanských jazykov]]. Zaraďuje sa do západnej podskupiny spolu zo [[Slovinčina|slovinčinou]]. Jedná sa o pluricentrický jazyk. To znamená, že existuje niekoľko spisovných variant tohto jazyka (podobne ako v [[Angličtina|angličtine]] alebo [[Nemčina|nemčine]]) a niekoľko kultúrnych centier. Tieto spisovné varianty obyčajne ľudia nazývajú rôznymi názvami, keďže pojem "srbochorvátčina" sa považuje za veľmi kontroverzný, predovšetkým v dotknutých krajinách. Na označenie tohto jazyka sa teda používajú tieto pojmy:
* '''srbochorvátsky''' alebo '''chorvátosrbský jazyk''' je tradičné pomenovanie spoločného jazyka, ktoré sa používalo v priebehu 19. a 20. storočia. Názov dostal jazyk po národoch [[Srbi|Srbov]] a [[Chorváti|Chorvátov]], ktorí podľa vtedajších lingvistov patrili medzi hlavných používateľov tohto jazyka.
* '''[[srbský jazyk]]''', '''[[chorvátsky jazyk]]''', '''[[Bosniančina|bosniansky jazyk]]''' a '''[[Čiernohorčina|čiernohorský jazyk]]''' sú úradné názvy, ktorými sa srbochorvátsky jazyk nazýva v rôznych republikách, ktoré vznikli po rozpade Juhoslávie v 90. rokoch 20. storočia.
| |||