Park: Rozdiel medzi revíziami

Parky sú známe od staroveku, napr. sú známe perzské parkové zvernice, parky gréckych akadémií a gymnázií, parky rímskych palácov a víl a potom parky renesančných víl (s voliérami, fontánami, jazierkami, mytologickými sochami a pod.). Súčasný európsky park sa vyvinul z anglických záhrad 18. stororočiastoročia.<ref name="brockhaus"/><ref name="pyramida"/> Keďže v Anglicku nestrpeli divú zver vo voľnej prírode, zriaďovali si bohatí statkári na časti svojich pozemkov obklopujúcich ich dom (kaštieľ) veľké ohradené zvernice a tieto začali rôznym spôsobom skrášľovať. Neskôr boli premenené na väčšie záhrady v krajinárskom štýle (bez zveri), teda parky v pravom slova zmysle.<ref>http://www.zeno.org/Pierer-1857/A/Park+%5B1%5D</ref><ref>http://www.zeno.org/Meyers-1905/A/Park+%5B1%5D</ref>

V 17. storočí vznikali v kontinentálnej Európe parky (spravidla pri zámku či kaštieli) v určitom slohu ([[barokový park]], [[francúzsky park]]), s pravidelným pôdorysom a ornamentmi. Francúzsky klasicistický park, ktorého tvorcom bol najmä A.[[André Le Nôtre]] (1613- – 1670) bola architektonicky riešená záhrada na hlavnej osi zámku, ktorá mala geometricky založené chodníky a prechádzala do voľného lesa, kde šľachta usporadúvala poľovačky (napr. Versailles). Okolo roku 1700 vznikol tzv. [[anglický park]], ktorý je na rozdiel od francúzskeho parku charakterizovaný umelou prirodzenosťou a nepravidelnosťou. V období romantizmu do parkov stavali aj umelé ruiny, čínske pavilóniky, mostíky, grécke altánky, malé pustovne, romantické plastiky. Na Slovensku sa zachovali niektoré staré parky pri kaštieľoch, napr. v Topoľčiankach, vo Vyšnom Blhu, v Turčianskej Štiavničke a novší je v Smoleniciach.<ref name="VES"/><ref name="pyramida"/>