Radikál (chémia): Rozdiel medzi revíziami

Termínom ''' Radikál ''' ([[latinčina|lat.]] ''radicalis'' = pochádzjúci z koreňa) alebo často aj '''voľný radikál''' sa v [[chémia|chémii]] označuje [[paramagnetizmus|paramagnetická]] častica ([[atóm]], [[molekula]] alebo [[ión]]) s jedným alebo viacerými nespárenými [[elektrón]]mi. Pre [[Koordinačná zlúčenina|komplexy]] obsahujúce ióny [[prechodný prvok|prechodných kovov]] ani pre [[:en:solvated electron|solvatovaný elektrón]] sa však zvyčajne nepoužíva označenie radikál. Najjednoduchší radikál je atóm [[vodík]]a. Prvý organický voľný radikál trifenylmetyl (trityl) bol identifikovaný Mosesom Gombergom v roku 1900.<ref>{{cite journal | title = An instance of trivalent carbon: triphenylmethyl | author = M. Gomberg | journal = J. Am. Chem. Soc. | year = 1900 | volume = 22 | issue = 11 | pages = 757–771 | doi = 10.1021/ja02049a006}}</ref> <br /> Prítomnosť nespáreného elektrónu vo [[Valenčná vrstva|valenčnej vrstve]] spôsobuje zvyčajnú vysokú reaktivitu radikálov. Najvýznamnejšie sú radikály v [[Oxidačno-redukčná reakcia|oxidačných]], [[polymerizácia|polymerizačných]] a [[Substitúcia (chémia)|substitučných]] reakciách a dôležitú úlohu hrajú aj v [[biochémia|biochémii]] a [[biológia|biológii]].

Chemici v 19. storočí chápali radikál len ako skupinu atómov alebo časť molekuly, ktorá môže prejsť z jednej molekuly na inú, ale nemôže existovať samostatne. Po objavení radikálov ako častíc schopných samostatnej existencie bolo potrebné tieto odlíšiť od pôvodného chápania zavedením pojmu ''voľné radikály''.<ref>{{cite book | title = Electron Spin Resonance Spectroscopy of Organic Radicals | author = F. Gerson, W. Huber | publisher = WILEY-VCH Verlag GmbH | year = 2003}}</ref> V súčasnosti chápeme voľný radikál skôr ako časticu, ktorá opustila pôvodný radikálový pár resp. [[:en:Cage effect (chemistry)|solvatačnú mriežku]], keďže väčšina radikálov vzniká homolytickým štiepením [[Kovalentná väzba|kovalentnej väzby]] alebo prenosom elektrónu medzi dvoma molekulami.

Medzi ďalšie reaktívne radikály zodpovedné za škody na biologických štruktúrach a spôsobujúce oxidáciu, stárnutie a mutácie patria okrem hydroxylového radikálu superoxidový O₂^-'''.''', peroxylový RO₂^'''.''', hydroperoxylový HO₂^'''.''' a ďalšie. Tieto radikály patria do skupiny [[:en:reactive oxygen species|reaktívnych foriem kyslíka]], medzi ktoré patria aj neradikálové zlúčeniny ako napr. peroxid vodíka.<ref>{{cite journal | title = Reactive oxygen species | author = H. Bayr | journal = Critical Care Medicine | year = 2005 | volume = 33 | issue = 12 | pages = S498-S501 | doi = 10.1097/01.CCM.0000186787.64500.12}}</ref><br />