Verzia z 19:03, 27. október 2014 upraviť 78.98.75.68 (diskusia) →‎Zdroj Značka: vizuálny editor ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 13:02, 20. september 2015 upraviť vrátiť Dexbot (diskusia \| príspevky) 911 editací d Bot: Parsoid bug phab:T107675 Ďalšia úprava →
Riadok 4: Mýtus ~~<nowiki> </nowiki>~~- príbeh so symbolickým alebo náboženským významom - mýty ľuďom sprostredkovávali názor na svet, prírodu, ľudské bytie, vysvetľovali účel vecí a niekedy i pôvod štátov, miest, rodov,... Riadok 18: Mýtický príbeh nám dáva odpovede na otázky, ktoré neodzneli, a tak sa nemohli pred nami vynoriť ako skutočný problém, ktorý važaduje skúmania a ~~<nowiki> </nowiki>~~pripúšťa viaceré riešenia. 3. Filozofia vychádza zo situácia, keď svet pred človekom stojí už ako problém. Tento problém filozofia rieši Riadok 24: Obrazná ~~<nowiki> </nowiki>~~predstava- zmysel má vždy obraznú podobu (podobu postavy, rastliny alebo zvieraťa či predmetu, ktoré vystupujú v nejakom príbehu). Predstava umožnila ľuďom rozčleniť priestor a čas, oddeliť to, čo je posvätné od toho, čo je svetské, klasifikovať živočíšnu a rastlinnú ríšu, určiť svoj pôvod a príbuzenské vzťahy- priradiť veciam ich zmysel a ~~<nowiki> </nowiki>~~usporiadať ich. Filozofia pri usporadúvaní a hľadaní zmyslu narába s pojmami- dovoľuje vyčleniť nejakú skupinu javov, alebo predmetov, priradiť im jednotiaci zmysel a odlíšiť ich tak od všetkého ostatného Riadok 37: Vzťah ~~<nowiki> </nowiki>~~k vede vo filozofii bol dôležitým podnetom na rozvinutie rozdielnych druhov filozofických úvah. Aj dnes sú filozofie, ktoré sa usilujú o tesné spojenie s vedeckým poznaním a jeho výsledkami. (filozofický Riadok 45: b)hľadanie predpokladov vedeckého poznania c)požiadavku ~~<nowiki> </nowiki>~~zvedečtiť samu filozofiu-v minulosti filozofi výrazne prispeli k vývinu ~~<nowiki> </nowiki>~~vied a niektorí sú dokonca zakladateľmi vedných disciplín (Aristoteles- ~~<nowiki> </nowiki>~~logika, Descartes- analytická geometria). Filozofia riešila mnohé problémy, ktoré sa neskôr stali súčasťou špeciálnych vied. Aj dnes ~~<nowiki> </nowiki>~~nájdeme filozofie, ktoré sa usilujú o čo najtesnejšie spojenie s vedeckým poznaním a jeho výsledkami. Túto orientáciu súhrnne nazývame filozofický scientizmus. Scientistické filozofie chápu svoje poslanie Riadok 67: Oproti ~~<nowiki> </nowiki>~~scientistickým filozofickým koncepciám stoja filozofie, ktoré sa od vedy chcú odlíšiť a niekedy ju priamo odmietajú. Nemajú jednotný názov, pretože sú rôznorodé. Nájdeme tu napr. filozofický iracionalizmus- popiera rozumové poznanie a ja vedu ako takú, a filozofickú antropológiu- človeka robí dostupným len pre osobitné filozofické metódy ~~<nowiki> </nowiki>~~chápania. '''Filozofia a náboženstvo''' Riadok 94: 1. náboženstvo a filozofia nemajú nič spoločné (výpovede náboženstva nie sú pravdivé a sú vedecky nezmyselné) 2. medzi náboženstvom a filozofiou je rozpor §náboženstvo kontra filozofia ~~<nowiki> </nowiki>~~(viera sa presadzuje v protiklade k rozumu a zavrhuje filozofiu) §filozofia kontra náboženstvo (filozofia sa snaží odhaliť náboženstvo ako protirozumové, kritika náboženstva) Riadok 105: Náboženstvo ~~<nowiki> </nowiki>~~využíva pri svojom racionálnom uvažovaní a rozvíjaní svoje axiómy a zjavenie. Filozofia ich v tejto podobe vôbec nepozná. Jej jediným prostriedkom hľadania pravdy je rozum. (axióma je základná veta systému Riadok 114: pomocou axióm a základných pojmov. Dedukcia výrokov je prípustná len pomocou pravidiel logiky. (logika je veda o zákonoch správneho myslenia. ~~<nowiki> </nowiki>~~Logika je špeciálnovedná disciplína alebo filozofická disciplína, ktorá ~~<nowiki> </nowiki>~~skúma myslenie s cieľom vypracovať, explicitne formulovať pravidlá, ktoré by legitimovali naše myšlienkové postupy čiže demonštrovali ich správnosť. Jednou z výskumných úloh logiky je získavať nové pravidlá

Filozofia a mýtus: Rozdiel medzi revíziami