Wikipédia

Interrupcia: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Zmena zdroju z roku 1970 za novodobé štúdie. Podrobný popis zmeny v diskusii.
Zmeny jednostranných alebo neexistujúcich zdrojov za nestranné a funkčné. Podrobný popis zmeny v diskusii.
Riadok 114:
</ref>
 
Štúdie dokazujú, že interupcie nespôsobujú žiadne zvýšenie rizika psychických problémov u žien.<ref>Lohr, P. A.; Fjerstad, M; Desilva, U; Lyus, R (2014). "Abortion".''BMJ'' '''348''': f7553. doi:[[doi:10.1136/bmj.f7553|10.1136/bmj.f7553]].</ref><ref>Cockburn, Jayne; Pawson, Michael E. (2007). ''Psychological Challenges to Obstetrics and Gynecology: The Clinical Management''. Springer. p. 243. [[ISBN]] [[:en:Special:BookSources/978-1-84628-807-4|978-1-84628-807-4]].</ref> Americká Psychologická Asociácia dospela k záveru, že jeden potrat nie je žiadnym rizikom pre duševné zdravie ženy a že ženy nie sú o nič viac náchylné k psychyckým problémom po interupcii v prvom trimestri ako po vynosení nechceného tehotenstva.<ref>[http://www.apa.org/news/press/releases/2008/08/single-abortion.aspx "APA Task Force Finds Single Abortion Not a Threat to Women's Mental Health"] (Tlačová správa). [[:en:American_Psychological_Association|Americká Psychologická Associácia]]. 12 August 2008. Prevzaté 7 September 2015.</ref><ref>[http://www.apa.org/pi/women/programs/abortion/mental-health.pdf "Report of the APA Task Force on Mental Health and Abortion"] (PDF). Washington, DC: [[:en:American_Psychological_Association|American Psychological Association]]. 13 August 2008.</ref> Niektoré navrhované psychologické následky potratov boli nazývané odporcami interupcie ako samostatný stav volaný "syndróm post-interrupcie", ktorý však nie je uznaný žiadnou lekárskou alebo psychologickou organizáciou.<ref>Cohen, Susan A. (2006). [https://www.guttmacher.org/pubs/gpr/09/3/gpr090308.html "Abortion and Mental Health: Myths and Realities"]. ''Guttmacher Policy Review''. Prevzané 7. septembra 2015.</ref> Ukončenie tehotenstva v neskorých fázach môže byť rizikovým faktorom pre posttraumatickú stresovú poruchu.<ref>Daugirdaitė, V; van den Akker, O; Purewal, S (2015). "Posttraumatic stress and posttraumatic stress disorder after termination of pregnancy and reproductive loss: a systematic review.". ''Journal of pregnancy'' '''2015''': 646345. [[:en:PubMed_Identifier|PMID]] [https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/25734016 25734016].</ref>
Interrupcia neraz so sebou prináša celý rad psychických problémov, od ľahších až po najťažšie formy [[depresia|depresií]], tzv. citové vyprázdnenie ({{V jazyku|eng|roboter feeling}}), keď žena nie je schopná prejaviť svoje emócie, poruchy spánku a úzkostné stavy. Väčšinou sa o týchto problémoch hovorí ako o postabortálnom syndróme a zasahujú neraz aj druhého partnera – tiež sa môžu objaviť depresie, dokumentované je zanedbávanie hygienických návykov, odcudzenie sa partnerov a podobne. Psychické poruchy v rôznej miere sa vyskytujú asi u 65 percent žien (niektoré údaje hovoria aj o vyššom počte), ktoré podstúpili interrupciu.<ref>http://www.unfairchoice.info/pdf/FactSheets/PsychologicalRisks.pdf</ref>.
 
Napríklad podľaPodľa štúdie z roku 1992, ktorá sa zameriavala na potraty zo zdravotných dôvodov, uverejnenej v [[British journal of psychiatry]] iba menšina žien (10%) trpí vážnejšie alebo trvalo. [[Psychóza]]mi trpí iba 0,003% a aj tu ide zväčša o prejavy predchádzajúcich psychických ochorení. Psychické problémy sú častejšie v slabších sociálnych skupinách a u žien, ktoré pochádzajú z prostredia odmietajúceho potraty.<ref>http://bjp.rcpsych.org/cgi/content/abstract/160/6/742</ref> ▼
Podľa novozélandskej štúdie, vykonanej celkove na vzorke 71 žien (35 do 20 a 36 nad 20 rokov) po potrate, 81% z nich uvádzalo ťaživé spomienky smerom k dieťaťu, 73% sa nevedelo zbaviť spomienok na potratovú skúsenosť, 69% cítilo citové prázdno, 54% malo nočné mory, 35% hovorilo o videniach svojho nenarodeného dieťaťa, 23% hlásilo rôzne halucinácie, 96% sa cítilo ako jedinec, kto ukončil život svojho dieťaťa a 72% hovorilo, že im chýbala nejaká viera alebo opora v čase potratu.<ref>[http://www.voiceforlife.org.nz/factsheet_womenshealth.htm]</ref>
 
Výsledky štúdii sa však rôznia, niektoré ukazujú na optimistickejšie závery.
 
▲Napríklad podľa štúdie, ktorá sa zameriavala na potraty zo zdravotných dôvodov, uverejnenej v [[British journal of psychiatry]] iba menšina žien (10%) trpí vážnejšie alebo trvalo. [[Psychóza]]mi trpí iba 0,003% a aj tu ide zväčša o prejavy predchádzajúcich psychických ochorení. Psychické problémy sú častejšie v slabších sociálnych skupinách a u žien, ktoré pochádzajú z prostredia odmietajúceho potraty.<ref>http://bjp.rcpsych.org/cgi/content/abstract/160/6/742</ref>
 
Fínska štúdia vykonaná v rokoch 1987 až 1994 Fínskym národným a výskumným rozvojovým centrom pre sociálnu starostlivosť a rodinu (STAKES) publikovaná v renomovanom periodiku European Journal of Public Health hovorí o vysokej miere samovrážd po potratoch. Podľa záverov tohoto výskumu je najvyššia miera samovrážd práve u žien po interrupcií – až o 248 % vyššie riziko samovraždy, vraždy alebo nehody ako pri netehotných ženách, dvakrát vyššie ako pri spontánnych potratoch a šesťkrát vyššia ako pri rodiacich ženách. Prieskum bol robený na základe úmrtných listov všetkých žien od 15 do 49 rokov zomrelých v priebehu rokov 1987 – 1994. Týchto žien bolo spolu 9192.<ref>Gissler, M., et. al., "Pregnancy-associated deaths in Finland 1987-1994 -- definition problems and benefits of record linkage," Acta Obsetricia et Gynecolgica Scandinavica 76:651-657 (1997)</ref>,<ref>2.Mika Gissler, Elina Hemminki, Jouko Lonnqvist, "Suicides after pregnancy in Finland: 1987-94: register linkage study" British Medical Journal 313:1431-4, 1996.</ref>. Slovenský výťah zo štúdie je na stránke občianskeho združenia Pastor Bonus, ktoré sa podieľalo na kontroverznej bilbordovej kampani proti potratom<ref>http://www.pastorbonus.sk/PST</ref>.
 
== Etické postoje k interrupciám ==
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Interrupcia“