František Chvalkovský: Rozdiel medzi revíziami

d
wikilinky, kategórie
d (Bot: Odstránenie 4 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q477395))
d (wikilinky, kategórie)
| Veľkosť obrázka =
| Popis =
| Poradie = Bývalýbývalý
| Úrad = minister zahraničných vecí Česko-Slovenska
| Dátum narodenia = [[30. júl]] [[1885]]
| Miesto narodenia = [[Jílové u Prahy]], [[Česko]]
| Dátum úmrtia = {{duv|1945|2|25|1885|7|30}}
| Miesto úmrtia = [[Berlín]], [[Nemecko]]
}}
'''František Chvalkovský''' (* [[30. júl]] [[1885]], [[Jílové u Prahy]], -[[Česko]] – † [[25. február]] [[1945]], [[Berlín]], [[Nemecko]]) bol česko-slovenskýčeský minister[[diplomat]] zahraničných vecí (októbera [[1938politik]], -minister mareczahraničných vecí [[1939Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]), od októbra [[diplomat1938]] ado marca [[politik1939]].
 
Študoval na gymnáziu v [[Praha|Prahe]]. Na [[UniverzitaKarolova Karlovauniverzita|UniverziteKarolovej Karlovejuniverzite]] študoval právo, ktoré absolvoval v roku [[1908]]. V rokoch [[1909]]-[[1910]] absolvoval štúdium na Vysokej škole obchodnej v [[Londýn]]e. V rokoch [[1911]]-[[1913]] bol riaditeľom právneho oddelenia filiálky Živnostenskej banky v [[Krakov]]e. Od [[1. január]]a [[1918]] do konca júna [[1919]] pracoval ako samostatný advokát. V júni 1919 sa stal ministerským tajomníkom na ministerstva vnútra v Prahe.
 
V roku [[1920]] začal pôsobiť na ministerstve zahraničných vecí, kde sa stal prednostom politického oddelenia. To mu umožnilo stať sa členom česko-slovenskej delegácie v [[Veľký Trianon|Trianon]]e, kde sa prejednávala [[Trianonská mierová zmluva|mierová zmluva]] s [[Maďarsko]]m. Bol česko-slovenským vyslancom v Tokiu ([[1921]]-[[1923]]), a vo [[Washington D.C.|Washingtone]] (1923-[[1925]]). V roku 1925 bol zvolený za poslanca [[Národné zhromaždenie (Česko-Slovensko, 1920 – 1939)|Národného zhromaždenia]] za [[RepublikánskáRepublikánska strana zemedelskéhopoľnohospodárskeho a maloroľníckéhomaloroľníckeho ľudu|agrárnu stranu]]. Po dvoch rokoch opäť vstúpil do diplomatických služieb a stal sa vyslancom v [[Berlín]]e ([[1927]]-[[1932]]) a v [[Rím]]e (1932-1938).
 
[[4. október|4. októbra]] [[1938]] sa stal ministrom zahraničných vecí v druhej úradníckej vláde generála [[Jan Syrový|Jana Syrového]]. Jeho príchod na post ministra zahraničných vecí znamenal zmenu dovtedajšej politiky a vyznačoval sa snahou nájsť nový vzťah k hitlerovskému [[Nemecko|Nemecku]]. [[14. október|14. októbra]] 1938 rokoval v [[Berchtesgaden]]e s [[Adolf Hitler|Adolfom Hitlerom]]. Bol vedúcim česko-slovenskej delegácie na [[Prvá viedenská arbitráž|prvej viedenskej arbitráži]], na základe ktorej muselo [[Druhá česko-slovenská republika|Česko-Slovensko]] odstúpiť južnú časť Slovenska a Podkarpatskej Rusi Maďarsku. Miesto ministra zahraničných vecí si udržal aj vo vláde [[Rudolf Beran|Rudolfa Berana]] ([[1. december]] 1938-[[15. marec]] 1939). V noci zo [[14. marec|14.]] na [[15. marec|15. marca]] 1939 sa zúčastnil rokovania v Berlíne, kde prezident [[Emil Hácha]] podpísal dokument, ktorým vložil osud českého národa do rúk Adolfa Hitlera.
 
Po zriadení [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorátu Čechy a Morava]] [[16. marec|16. marca]] 1939 nariadil vydať česko-slovenské vyslanectvá do rúk Nemecka. Počas okupácie pôsobil ako vyslanec Protektorátu v Berlíne. Táto funkcia bola len formálna a preto nebol súčasťou diplomatického zboru. Zahynul počas náletu spojeneckého letectva vo februári 1945.
 
{{Ministri zahraničných vecí Česko-Slovenska}}
 
{{DEFAULTSORT:Chvalkovský, František}}
 
[[Kategória:Narodenia v 1885]]
[[Kategória:Úmrtia v 1945]]
[[Kategória:Českí politici]]
[[Kategória:Českí diplomati]]