Stanislava Reparová: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
aktualizácia údajov, zjednocovanie bibliografického zápisu
aktualizácia údajov
Riadok 14:
Vyštudovala filozofiu a estetiku na FF Univerzity Komenského v Bratislave. Doktorát z literárnej vedy získala v roku 1995 na Ústave slovenskej literatúry SAV. Na Slovensku pracovala ako odborná pracovníčka na FF UK, na Katedre estetiky, teórie kultúry a vied o umení, neskôr ako interná doktorandka a od r. 1995 až do r. 2003 vedecko-výskumná pracovníčka v ÚSlL SAV. V rokoch 1997 – 2003 bola zodpovednou redaktorkou literárneho mesačníka [[Romboid (časopis)|Romboid]], od r. 2003 do r. 2010 pracovala ako jeho externá redaktorka (medzinárodný projekt Časopis v časopise, Romboid+). Po roku 1990 krátko pracovala v obnovenom týždenníku Kultúrny život, najmä v druhej polovici 80. a v 90. rokoch často vystupovala aj ako kultúrna publicistika.
 
Od roku 2001 žije v [[Ľubľana|Ľubľane]] v Slovinsku, kde pracuje pre vydavateľstvo a časopis Apokalipsa – vedie knižnú edíciu Fraktal (od r. 2003 37 publikácií), rediguje špeciálne čísla s rodovou problematikou, organizuje medzinárodné literárne festivaly a filozofické sympóziá a i. – a voľne sa venuje vedeckému výskumu (semiotika kultúry, literárna hermeneutika, feministické teórie + slovakistika, slovenistika a literárna komparativistika). Spolu s manželom Primožom založila a koordinuje medzinárodný projekt ''Časopis v časopise'', ktorý dnes združuje 1819 literárnych časopisov zzo 1314 krajín najmä strednej a juhovýchodnej Európy, ale tiež Rakúska, Talianska a Veľkej Británie; do r. 2010 externá redaktorka mesačníka Romboid, ktorý vydáva Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska, v neposlednom rade aktívna sprostredkovateľka slovensko-slovinskej, ale aj česko-slovinskej kultúrnej výmeny. V rokoch 2007 - 2008 bola zamestnaná na Mierovom inštitúte / Piece Institute Ľubľana, kde sa venovala výskumu rodových politík v rámci medzinárodného projektu financovaného Európskou úniou: ''Quality in Gender + Equality Policies''. V rokoch 2010-2011 prednášala na Univerzite v Novej Gorici (metodológia literárnej vedy, literárna hermeneutika, feministická literárna veda), kde sa r. 2009 habilitovala za docentku literatúry. V rokoch 2013-2014 bola krátko zamestnaná na Veľvyslanectve SR v Ľubľane, v súčasnosti je opäť v slobodnom povolaní, so statusom "samozamestnanej v kultúre" (MK RS).
 
Je spoluzakladateľka a členka Obce spisovateľov Slovenska, jedna zo zakladajúcich členov a členiek slovenského centra PEN, z ktorého v r. 1996 protestne vystúpila, a (latentná) členka Slovenskej literárnovednej spoločnosti. V r. 2012 sa stala členkou Društva slovenskih pisateljev (Spolku slovinských spisovateľov), v r. 2013 ju prijali do Slovinského centra PEN; je spoluzakladateľkou jeho ženského odboru MIRA (2013). Píše v slovenčine aj slovinčine; jej autorské preklady vlastných textov zo slovenčiny do slovinčiny a vice versa možno považovať za praktický príspevok k preskúmavaniu „hraníc“ medzi originálom a textom prekladu.
 
Knižne dosiaľ publikovala 8 básnických zbierok, 4 knihy prózy (autofikcia), 1 knihu esejí a 45 literárnovednéliterárnovedných monografiemonografií a odbornéodborných publikáciepublikácií. Ďalšie 4 vedecké monografie – expertízy sú publikované na webových stránkach objednávateľov (MK RS, QUING). Poéziu publikovala tiež v zborníkoch ''Kruh'' (1987) a ''Druhý dych'' (1985), ako aj v mnohých inojazyčných antológiách. Na jeseň r. 2013 bola v slovinskej premiére (Cankarov dom, Ex Ponto) a v slovenskej premiére (A4 -- nultý priestor) uvedená jej monodráma ''Slovenka na kvadrát ''(réžia Nick Upper, účinkuje Lucia Siposová), ktorá vznikla na základe rovnomennej prózy a hosťovala už aj v Ostrave, Skopje, Prahe a Varšave. Autorkine básne, prózy, eseje a články sú preložené do angličtiny, francúzštiny, španielčiny, taliančiny, nemčiny, poľštiny, maďarčiny, chorvátčiny – srbčiny – čiernohorčiny, macedónčiny, ruštiny, fínčiny, lužickej srbčiny, slovinčiny a slovenčiny.
 
Prekladá zo slovinčiny do slovenčiny a vice versa, z češtiny do slovinčiny a vice versa, a príležitostne tiež z angličtiny a poľštiny do slovenčiny a slovinčiny, doposiaľ jej vyšlo 16viac než 20 knižných prekladovtitulov. Edične pripravila viaceromnožstvo publikácií, zborníkov a antológií, medzi iným napríklad antológiu ''Sto let slovaške književnosti / One Hundred Years of Slovak Literature'' (2000), ktorá vyšla v slovinčine a angličtine, antológiu ''Antología de la Poesía Eslovaca Contemporánea'' (2008), ktorá vyšla v Mexiku v španielčine, antológiu vyšehradského haiku ''Razsipane jagode'' (2011), ktorá vyšla v originálnych jazykoch a preklade do slovinčiny; edične sa podieľala aj na publikácii ''A Megaphone'' (2011) z oblasti feministických štúdií, ktorá vyšla v USA, atď. V edícii Fraktal v ľubľanskom vydavateľstve KUD Apokalipsa pod jej redakčným vedením doposiaľ vyšlo 40 kníh domácich i prekladových kníh poézie, prózy a esejí - so zameraním najmä na literatúry strednej a juhovýchodnej Európy, atď.
 
Za literárnokritické práce v časopise Romboid jej bola r. 1995 udelená Prémia Alexandra Matušku (udeľovala ju AOSS spolu s redakciou časopisu Romboid), za monografiu Mila Haugová (Alfa) r. 2003 Cena Obce spisovateľov Slovenska za najlepšiu knihu roku 2002.