Matej Hrebenda: Rozdiel medzi revíziami

Rok [[1825]] bol pre Mateja veľmi šťastný. Oženil sa so Zuzanou Gabajovou, dcérou krokavských pastierov. Žil s ňou 6 a pol roka. Rozhodol sa pre to, že začne zhromažďovať knihy. Z [[Krokava|Krokavy]] sa vrátil do [[Hačava|Hačavy]]. Rok po svadbe mu prišiel na svet syn , Šimon Matej. Neskôr sa mu narodila dcéra Juliana. Jeho žena zomrela v roku [[1831]]. Príčinou jej smrti bola [[cholera]]. Ostal vdovcom. Až o poldruha roka sa oženil. Zobral si za ženu Annu Choljavu. Obaja boli postihnutí a žobráci. Matej bol slepý a Anna chromá na nohy. Boli však šťastní, spokojní. Nechýbalo im absolútne nič. Až do roku 1834 bývali na „hospodách“. Neskôr si postavili chalúpku.

Zapísal sa najmä ako rozširovateľ slovenských a českých kníh. Knihy rozširoval po celom [[Slovensko|Slovensku]]. Prechodil však aj [[Praha|Prahu]], [[Viedeň]], [[Pešť]], či [[Dolnú zem]]. Vydavatelia mu predávali knihy a on ich spájal nielen s predajom., Onale aj nimi poúčal ľudí, šíril kultúru a osvetu. Bol to ešte aj veľmi veľký národný buditeľ. Mnohí ľudia pokladali čítanie kníh za nepotrebnú vec. Podľa obyčajných ľudí čítanie kníh bolo určené jedine vzdelancom. Hrebenda ako aj iní proti tomu bojovali najlepšie, ako len vedeli. Na cestách zachraňoval knihy pred pálením, vyhodením či roztrhaním. Zachránil mnoho kníh, a tým sa pričinil o vybudovanie knižníc.

Literárnej tvorbe sa venoval už od svojich 14 rokov. Vtedy sa zaoberal veršami. Neskôr začal písať rôzne príležitostné či gratulačné verše. Jeho literárne prvotiny boli prijaté celkom priaznivo. Vo svojom čase jeho poézia plnila spoločenské poslanie. Dodnes sú uložené jeho rukopisy v Matici slovenskej. Sú tam uložené aj jeho literárne prvotiny, básne, piesne, listy, vinše i testament. Celý testament napísal vo svojom Vlastnom životopise. Ten je prameň pre poznanie kultúrnych a spoločenských pomerov v 19. storočí.