Šalamún (biblická postava): Rozdiel medzi revíziami

'''Šalamún''' ([[Hebrejčina|hebr.]]: שלמה), syn [[Kráľ Dávid|kráľa Dávida]] a manželky Uriáša, ktorú Dávid zneuctil.[[Betsabe]], bol kráľom zjednoteného [[Izraelské kráľovstvo|Izraelského kráľovstva]]. Vládol približne v rokoch [[970 pred Kr.|970]] - [[931 pred Kr.]] (podľa [[William F. Albright|Williama F. Albrighta]] v rokoch [[962 pred Kr.|962]] – [[922 pred Kr.]]) po tom čo sa zmocnil trónu a zbavil konkurencie. Za jeho vlády dosiahlo kráľovstvo najväčší územný a hospodársky rozmach, po jeho smrti sa však v dôsledku roztržky medzi jeho synmi rozpadlo na severné [[Izraelské kráľovstvo]] a južné [[Judejské kráľovstvo]]. Šalamún tiež nechal v Jeruzaleme vystavať [[Jeruzalemský chrám|chrám]], ktorý bol až do svojho zničenia [[Babylon]]čanmi v roku [[586 pred Kr.]] strediskom židovského náboženstva. Šalamúnovu vládu popisuje [[Starý zákon|biblická]] [[Knihy kráľov|Prvá Kniha Kráľov]] a [[Knihy kroník|Druhá kniha kroník]].

Podľa biblického rozprávania bol Šalamún známy svojou múdrosťou, ktorú prišla obdivovať aj [[kráľovná zo Sáby]] (1 Kráľ 10). V židovskej tradícii je považovaný za autora troch biblických kníh: knihy [[Kniha Prísloví|Prísloví]], knihy [[Kohelet]] (Kazateľ) a [[Pieseň piesní|Piesne piesní]]. Podľa Biblie napísal až 30003 000 prísloví a zložil 10051 005 piesní. Moderná textová kritika Šalamúnovo autorstvo spochybňuje.

Šalamún obchodoval po súši i po mori s ďalekými krajinami, napríklad s [[TýrusSúr (Libanon)|týrskym]] kráľom [[Chíram]]om, ktorý mu dodával [[Céder atlaský|cédrové]] a [[Cyprus (strom)|cyprusové]] drevo na stavbu [[Jeruzalemský chrám|Jeruzalemského chrámu]].